Písmo:
A-
|
A+
No, v živote je veľa sklamaní,
Ktoré niekedy láska nahradí,
A niekedy to ani láska nedokáže.
Čo potom? Ako sa to správame?
Pre lásku sme schopní zomrieť,
A pre smrť? Aspoň raz mať lásku k žene,
A pevne ju zovrieť. Aby nám nestihla uniknúť!
Ale ona aj tak unikne. Nenechá odkaz, nezanechá poslednú pusu ani posledné „Zbohom!“
Iba len tak si odíde...
Do neznáma.
A my máme prázdno v duši.
Sme prázdni ako pohár bez vody.
Je to smutné, no, niekedy to bolí...
Ba aj vždy.
Čo s tým? Veď sa hovorí, že čas je najlepší lekár.
Všetko vylieči. A čo keď nie?
Čo keď sa nám tá malilinká dušička nikdy nevylieči?
Vtedy bývame na konci svojich hraníc!!!
