1.júl 2007 . Malý Emilko má narodeniny. Päť rokov. Žiari šťastím i darčekmi, čo mu blízky príbuzní dali. Dostal bicykel, ping - pongovú raketu, rôzne plyšové hračky, svetríky. Ani netuší, že to najcennejšie nie sú materiálne veci, ale rodina.
Večer. Všetci si posadajú za jeden stôl a mama nakladá najprv oslávencovi, a potom ostatným večeru. Posledným chodom je piškótová torta. Na nej je päť horiacich sviečok. Symbolizujú 5 rokov života malého Emilka. "Noo Emilko, sfúkni sviečky a želaj si niečo," hovorí mu mama. Emilko rozmýšľa. V mysli mu prebieha veľa myšlienok. "Nikdy na mňa nezabudnite"- potichu si želal Emil a sfukoval sviečky. Jedna stále horela. Snažil sa ju sfúknuť. Nešlo to. Stále svietila.
1. júl 2008 . Emil oslavuje svoje šieste narodeniny. Jeho mama je vážne chorá, ale nechce mu pokaziť náladu, tak to nedáva na sebe znať. "Toto sú moje najkrajšie narodeniny," naradostene Emil.
Mamu večer odváža sanitka a v nemocnici zomiera so slovami :
"Nikdy na mňa nezabudnite."
"Nezabudneme"-odpovedá s plačom Emil.
.. Emilov otec podľahne alkoholu a Emila bije. Raz utečie z domu a túla sa po uliciach.
Pribehol som. Malý chlapec sa krčil a plakal .
"Čo ti je? .. Počuješ ma?"
"Nikdy na mňa nezabudnite."
"Prečo?"
"Nikdy nie je neskoro začať odznova a splniť si sny."
Nepochopil som jeho slová, nepochopil som jeho. No, jedno viem. Bol to určite jedinečný chlapec. A chlapcom, bohužiaľ, zostane navždy.
... Dohorela posledná sviečka na torte ...
