Čo bolo horšie, už sme mali s manželkou zaplatený pobyt na Lipne kde sme sa chceli pri spätnej ceste zastaviť a pofotiť aj Český Krumlov. Nakoniec sme posunuli Chorvátsko na september a spojili sme spiatočnú cestu s koncertom NoFilter Rolling Stones v Rakúskom Spielbergu. Lipno s Krumlovom sme napokon zvládli v pôvodnom termíne viď samostatný blog.
V Podgore začalo horieť presne v období, kedy by sme boli podľa pôvodného plánu ležali na neďalekej polo-FKK pláži. O deň začalo horieť na opačnom konci Tučepi a to už nebola náhoda, aj keď to média tak prezentovali...
Do Tučepi sme napokon cestovali až koncom augusta autom v noci a v daždi, ktorý nás sprevádzal od Bratislavy až do Slovinska kde už boli silné búrky, takže v úseku rozrobenej diaľnice to bolo v tme riadne nebezpečné. Do Tučepi sme napokon dorazili skoro ráno, privítalo nás skoro letné počasie, aj keď voda už bola chladnejšia.
V Chorvátsku bolo začiatkom septembra prekvapujúco plno – hlavne tu boli staršie páry ale aj páry s malými deťmi. Tradične tam bolo bolo veľa Čechov a Slovákov a potom Poliaci a Nemci.
Na pláž za Tučepi chodíme už viac ako 15 rokov. Jednak to tam vždy bolo trochu bokom od hlavnej promenády, pekná pláž je obklopená borovicami a čistou vodou a vždy sa tam pred sezónou stretáme skoro už ako komunita. Pláž bola čistá aj keď bolo po sezóne, dokonca tento rok navozili na pláže jemnejší piesok, ale nad cestou malo Biokovo akoby už jesenné farby. Bol to však obhorený porast až smerom vysoko do skál - dôsledok požiarov z júna. Keď sme prišli bol silný vietor, sucho a ešte stále horelo niekde vo vnútrozemí za Biokovom odkiaľ večer išiel dym ktorý pripomínal mraky.
Hore pri ceste rozšírili parkovanie takže každý deň tam bolo dosť áut cezpoľných ktorí sa nahrnuli na pláž a narušovali občas náš, akoby komunitný poriadok, aj keď miesta bolo stále dosť pre všetkých.
V Tučepi majú peknú 3 km promenádu pozdĺž pláže ktorá je olemovaná borovicami a reštauráciami. Keď idete prvý krát plávať a otočíte sa späť k pláži, tak vás prekvapí pekná panoráma v pozadí s mohutným Biokovom.
Pred sebou vidíte ostrovy - vľavo Hvar za ním Pelješac a vpravo Brač. Posledných 10 rokov chodíme do vily úplne na konci Tučepi kde už máme svoju izbu a nadštandardné vzťahy s domácimi. Chodenie na pláž si vždy spestríme pár výletmi, aj teraz sme sa ako tradične vybrali na bicykloch na výlet do Makarskej.
Na konci Tučepi, kde bol starý hotel Jadran ktorý roky chátral, sa teraz vynímal nový zrekonštruovaný TUI BLUE JADRAN, ktorý bol ohradený a museli sme ho obísť. Aj tu koncom júna horelo a museli posledné hotely evakuovať a na obhorených boroviciach bolo vidieť, že oheň išiel až k moru. Na túto stranu chodievame radi - hlavne do skalnatej časti pobrežia, kde máme dokonca pomenované dve skaly - ťavu a žraloka, kde sme sa s nostalgickými spomienkami okúpali aj teraz.
V Makarskej sme si dali kávu a potom sme sa vybrali po kamennom chodníku od hotela Osejava na známu FKK pláž Nugal. S bicyklami sa tam nešlo zrovna najlepšie, často sme ich museli aj tlačiť ale za tie nádherné výhľady to stálo. Na pláži bolo pomerne plno a tak sme sa iba okúpali, pokochali sme sa okolitou prírodou a išli sme naspäť.
Ďalší výlet sme urobili do neďalekého Igrane, kde máme jedno pekné miesto ukryté v skalách, sami dvaja a parádne kúpanie. Naspäť sme išli bočnou cestou hore na Biokovo, kde sme si dali v konobe obed s výhľadom na celú Makarsku. V druhom týždni prišli konečne aj búrky ktoré domáci tak dlho očakávali a ktoré uhasili aj oheň vo vnútrozemí. Napriek tomu o pár dní znovu za Omišom horelo, ale našťastie vzápätí v noci pršalo.
Z Tučepi sme sa ešte na pár dní presunuli do malebnej dedinky Pisak za Brelou, kde sme našli pekné prírodné plážičky a urobili sme si malý výlet do Omišu, ktorý je neďaleko.
V Pisaku nebolo veľa ľudí - dedinka je umiestnená v strmom svahu a je tam komplikovanejší prístup nielen z hlavnej cesty, ale aj k menším plážam pri mori. Po troche námahy sme našli skryté čarovné zákutia v nádhernej prírode. V dedinke bolo vidieť staršie páry so psami a dosť miestnych mačiek. Pri prístave sú kostol, dve reštaurácie, obchod a to je tak asi všetko. Ale v tom je to čaro...
A potom sme sa už išli do Graz kde sme mali iba prespať a presunúť sa na koncert Rolling Stones v Spielbergu. Od Zadaru nás vítali silné dažde a keď sme prišli do Grazu tak bolo aj pomerne chladno. Pozreli sme si historickú časť mesta ktorá sa nám páčila, námestie bolo plné stánkov, práve tam prebiehala tam nejaká akcia. Majú dobre vyriešenú dopravu električkami a množstvo ľudí sa presúvalo na bicykloch.
V Spielbergu hlásili dážď a chladno a tak sme si pre istotu v Graz doplnili šatník a obuv.
Rolling Stones sú na svetovom turné NoFilter. Spielberg je pretekársky okruh Red Bull a koncert bol neďaleko, tak aby sa využila existujúca infraštruktúra.
Koncert začínal predskokanmi John Lee Hooker Jr. a KALEO od 17.00 a hlavný program bol naplánovaný od 20.30. Keďže v Graz pršalo a Spielbergu rovnako, tak sme sa rozhodli zbaliť kufre a do Grazu sa po koncerte už nevracať ale ísť rovno domov. Očakávala sa 90-95000 návštevníkov a tak sme boli pripravení na zložitejšiu logistiku, čo sa aj potvrdilo keď po troch hodinách v kolónach sme zaparkovali na obrovskej lúke asi 1.5 km od hlavného stage, kde sme sa dostali pešo s davom po ďalšej hodine. Prvého predskokana sme nestihli, ale KALEO malo celkom dobrý zvuk. Keďže pred koncertom pár dní intenzívne pršalo, najväčším problémom bolo blato ktoré bolo všade dookola, takže to trochu pripomínalo Woodstock z roku 1969. Všetci sme boli zablatení po kolená, ale nikomu to nevadilo, nálada bola výborná a miešali sa tu národnosti z Balkánu a strednej Európy.
Rolling Stones sa presúvali vlastným lietadlom na vojenské letisko pri Spielberbu z Mníchova a všetci sme očakávali ako to sedemdesiatnici dajú. Začali 20.45 veľkolepou svetelnou show a skladbou „Sympathy for the Devil“. Treba uznať, že zvuk aj videoprojekcia bola na úrovni a 20 skladieb čo dali počas dvoch hodín zaspievali a zahrali vo vysokej kvalite - aj keď gitaristom občas krehli prsty, čo sa asi podpísalo na chybu na začiatku Brown Sugar. Mikovi vydržal hlas celý koncert a obdivuhodne sa na obrovskom pódiu pohyboval. Nakoniec ešte „Jumping Jack Flash“ a ohňostroj, plný dojmov ideme hľadať auto ktoré nájdeme po hodine s pomocou GPS. Prezuť sa a ešte odšoférovať cestu domov, kde sme prišli nedeľu nad ránom.
