Ten môj si vypýtal za odnesenie mojej batožiny 5 USD. Dal som mu 2, akože that`s enough for you. Už aj to bol nehorázne neprimeraný bakšiš. Letiskoví bakšišníci zrejme patria k privilegovanej kaste bakšišníkov, pretože môžu využiť neznalosť neskúsených turistov a mať taxy mnohonásobne vyššie ako je všade inde v krajine, mimo letiska, bežné. Platí to prinajmenšom pre prichádzajúcich turistov, prípadne ešte pre nepoučiteľných odchádzajúcich turistov.Prvé moje dojmy z tejto krajiny celkom zodpovednajú tomu, že sa nachádzam vo veľmi vzdialenej, kultúrne odlišnej rozvojovej krajine. Prvá večerná prechádzka vedie po prašnej cestičke lemovanej banánovníkmi do mesta Kuta (smutne preslávenom o štyri roky neskôr, známym teroristickým útokom s takmer 200 mŕtvymi). Zvláštnejšie ako banánovníky na mňa pôsobia všadeprítomné červené zástavy s emblémom kravskej hlavy. Sú na každej budove, na každej maštali – žeby miestne kravičky vyhlásili autonómiu?Dosť nerád lietam a doteraz som neprežíval klaustrofóbiu leteckej dopravy dlhšie ako 2 hodiny, a tak sa mi 12-hodinový let bez medzipristátia do malajzijského Kuala Lumpur zdal večnosťou. Dokonca sa mi podarilo na niekoľko minút zaspať, ťažko povedať či večer alebo nadránom, vzhľadom na to koľko časových pásiem sme prekročili. Kdesi nad Iránom som si uvedomil, že podľa mojich hodiniek a životných rytmov ešte dlho nemala nastať noc, ale v kabíne tohto lietadla predsa nastala. Kým bolo svetlo, dole plynuli suché turecké a iránske hory, tu s oázami relatívnej zelene, tam zas s fliačikmi snehu (aj v tomto období, koncom mája). Každý cestujúci má pred sebou malú obrazovku, kde môže sledovať filmy, ako aj údaje o aktuálnej výške, rýchlosti, mieste, a navyše ešte jeden údaj, ktorý mnohé letecké spoločnosti neudávajú, ale Malaysian Airlines musia. Šípka s legendou Makkah - spočiatku som nechápal čo nám chce ukázať, ale všimol som si, že jej smerovanie sa postupne mení, ako aj číselný údaj v míľach a kilometroch. Moslim má v každej sekunde letu presnú informáciu o vzdialenosti jeho sedadla od Mekky, a šípka ukazuje ktorým smerom sa Mekka nachádza. Nevidel som v lietadle nikoho, kto by túto informáciu nejako viditeľne využíval. Uvedomil som si aj to, že Slovensko je k Mekke geograficky podstatne bližšie ako Malajzia.Rasizmus údajne pochádza z Indie. Svetlejší obyvatelia severnej Indie sa cítili byť nadradení tmavším obyvateľom južnej Indie. Indické letušky nesmú byť príliš tmavé. Je na to nejaký limit tmavosti. Zdá sa, že niečo podobné platí aj v Malaysian Airlines. Číňania tvoria asi tretinu obyvateľstve Malajzie, ale ich podiel medzi letuškami – aspoň v tomto lietadle bol podstatne vyšší. Všetky letušky boli v dlhých ázijských šatách až po zem, a Číňanky rozoznáte podľa vzhľadu, ale aj podľa menoviek typu Chang Chung. Z nečínskych letušiek si pamätám Fatimu (jasne moslimské meno) a Kristinu Devi (akési kresťansko-hinduistické meno). V Indonézii tvoria obyvatelia čínskej národnosti len 5% obyvateľstva, ale zdá sa, že ich vplyv v politike a ekonomike je značný. Indonézania im vyčítajú hlavne to, že žijú ako uzavretá komunita, a nechcú žiť s Indonézanmi ako rovný s rovným. Postavenie Číňanov v Malajzii, Indonézii a ďalších krajinách regiónu akoby pripomínalo diaspóru iného národa v iných častiach sveta. Po nekonečných hodinách letu pristávame, víta nás skoré zamračené ráno v Kuala Lumpur a strašná kosa (v interiéroch letiska, od klimatizácie). Vyťahujeme svetre a niektorí aj bundy, ktoré si zobrali pre prípad únosu na Sibír. Ešte nás čakajú necelé tri hodiny letu do Denpasaru na Bali. Pýtame sa letušky, či sme už preleteli rovník. Zdá sa, že nevie čo je rovník. Ani my by sme asi nijaký equator nepoznali, keby sme cezeň prelietavali dvakrát denne. Vhodné obdobie na návštevu Indonézie sú mesiace, ktoré neobsahujú r, teda máj až august, vtedy je obdobie sucha. To neznamená, že vôbec neprší – podľa mojich pozorovaní prší tak dva krát za týždeň, ale dážď má úradné hodiny: pršať môže v noci, nad ránom, v krajnom prípade ešte v čase raňajok, ale nie cez deň, keď ste na pláži alebo na výlete v džungli. V máji – júni bývalo 32 stupňov cez deň, ráno 25 a vysoká vlhkosť, podporujúca jemné, ale vytrvalé potenie. V nie tak vzdialenom Thajsku je to presne naopak – v letných mesiacoch vyčíňa monzún, vhodné obdobie na návštevu je v zime (lepšie povedané, keď je u nás zima). Indonézske ostrovy sa rozprestierajú takmer symetricky v okolí rovníka – Sumatru, Kalimantan (Borneo) a Sulawesi rovník pretína približne v polovici, ale Jáva, Bali alebo Lombok sú až na ôsmej južnej rovnobežke. (Rovnaká rovnobežka prechádza napríklad Angolou, Peru, ...) Na návštevu južnej pologule som sa špeciálne vyzbrojil kompasom, aby som sa presvedčil, že náš kompas tu nefunguje. Pre južnú pologuľu treba akýsi iný kompas, ktorému je južný pól bližší ako severný. A skutočne: strelka kompasu neukazovala na sever, ale približne na severozápad (alebo severovýchod? Už neviem.) Voda pri vytekaní z vane sa krúti naopak ako u nás – to sa potvrdilo tiež. Ale to najzvláštnejšie je – slnko. Chodí po oblohe opačne. Nie že by vychádzalo na západe, vychádza tiež na východe, ale posúva sa sprava doľava. Toto sa mi zdalo také zvláštne, že som sa na to nevedel vynadívať. Už len kvôli tomuto by som sa nikdy nechcel presťahovať na južnú pologuľu. Na toto by som si nikdy nezvykol. Slnko je na poludnie vlastne na severe – ono je v skutočnosti v nadhlavníku alebo blízko nadhlavníka, tak ťažko hovoriť o nejakom severe. Dni sú celý rok rovanko dlhé (alebo krátke), svetlo je od šiestej do šiestej. Svitanie a súmrak nastáva rýchlejšie ako v našom pásme, ale tí čo hovoria, že súmrak je ako keď zhasnete lampu, tí poriadne preháňajú. Ale na pláži to môžete o piatej popoludní zabaliť. To je nevýhoda napríklad v porovaní so stredomorím, kde môžete plážovať aj do ôsmej. Pri pohľade na šíre more (Indický oceán z jednej strany ostrovov, Juhočínske more z druhej) zreteľne vidno zakrivenie obzoru, rukolapný dôkaz guľatosti zeme, vidno to oveľa zreteľnejšia ako v Stredomorí. Čudujem sa, že Galileo a Bruno boli Taliani, a nie Indonézania. Typické rastlinstvo – palmy sú všade (kokosové, nie ďatlové), pestuje sa hlavne ryža (až tu som pochopil, že ryžové políčka nie sú prírodné močiare, ale umelo vytvorené terasy, kde sa dá voda napustiť a vypustiť a v niektorých obdobiach sú suché, podobné obilným poliam), kávovník, kakaovník (nie každý našinec vie ako vyzerá plod, vajcovitý veľkosti husacieho vajca, zvonka žlto-biely, zvnútra hnedo-biely), čajovník (tu rastie len vo vyšších polohách, kde sú o niečo nižšie teploty), banánovník (banány len drobné, nie ako tie z Južnej Ameriky), orchidey, ... Slony sme videli len v ZOO - na malých ostrovoch nežijú veľké zvieratá ako slony alebo tigre – tie len na veľkých ostrovoch ako Sumatra alebo Borneo. Najvyšší vrch ostrova Bali – Mt. Agung dosahuje 3142 m. Jeho výška zostáva pre mňa nepochopiteľná, lepšie povedané to ako nevysoko pôsobí z väčšej, ale aj z menšej vzdialenosti. Turistický chodník bol dosť nekultúrne zasypaný odpadkami po západných a iných turistoch. V najväčšom počte sem chodia Austrálčania, Japonci, z Ázie potom ešte obyvatelia Taiwanu, z Európanov hlavne Nemci (vlastne ako všade), stretol som aj Angličanov, Holanďanov, Rusov. Američana ani jedného. V jednom lacnom bufete sa stretla veľmi bizarná zostava – veľmi unavená Japonka spala na stole, Francúz oblečený ako budhistický mních len mlčal – komunikácia s ním skončila odpoveďou na what country are you from – a ja. Tropická príroda ma celkove nadchla menej ako som očakával, a naša, alebo stredomorská príroda sa mi stále zdá krajšia a srdcu bližšia.Pokračovanie už zajtra – poletíme vrtuľovým črepom na Lombok.
