Rodia sa nové scenérie: toľko kritizovaná výstavba výškovej budovy pri petržalskom Auparku.
Tu nezostane bagrovisko: výstavba ďalšieho, už siedmeho (?) business centra na Prievozskej ulici. Tak už nikomu neukážem kde som chvíľu pracoval: stará budova na tomto mieste spáchala samovražedný bombový atentát.
Nech mi je odpustené, že sem vkladám sochu Júliusa Satinského, ktorú nájdete (kde inde ako) na Dunajskej ulici, ale určite sa mnohým ľuďom nepáči ako je urobená alebo nepochopili prečo práve takéto podivné stvárnenie; myslím si, že pán Satinský by si zaslúžil inakší pamätník.
Jedna z málo príťažlivých lokalít: vyhorená hamburgerová búda pre Ministerstvom vnútra (Dostojevského rad).
Zdevastovaný vchod polikliniky na Bezručovej ulici; pozornejší čitatelia si môžu všimnúť odraz Modrého kostolíka v rozbitom skle.
Nielen výstavba budov sa zahusťuje: takéto opachy vyrástli pomaly na každej druhej streche. GSM antény a mikrovlnné spoje - aký majú vplyv na zdravie a kondíciu ľudí, koho to zaujíma? Táto strecha je na Dlhých dieloch, len 40 metrov od susedného baraku.
Hotové smetisko na chodníku pri cintoríne v inak usporiadanej vilkovej štvrti - Prievoze.
Prvotný nápad a pracovný názov článku bol "najškaredšie miesta Bratislavy". Bez nejakých anti-bratislavských úmyslov; nepekné miesta sa dajú nájsť v každom meste, jednoducho len tak pre zmenu nevyhľadávať objektívom krásu, ale skôr nepekné objekty. Aj modelky sa niekedy fotia na vrakoviskách...
Pentagon vo Vrakuni ma trochu "sklamal". To je ubytovňa s nie najlepšou povesťou. K vylámaným poštových schránkam na prízemí (také si ich pamätám) som sa vôbec nedostal, namiesto rozbitých nikdy-nezamknutých sklenených dverí sú dnes všade masívne celokovové; kto tam inštaloval také asi vedel prečo. ... V 14-poschodovom paneláku niekoho hľadať podľa mena a priezviska, niekoho kto nemá telefón, je vopred odsúdené na neúspech; to som pochopil už medzi tretím a štvrtým poschodím. (Spomienka na návštevu Rovniakovej ul. v Petržalke, pred niekoľkými rokmi).
Neďaleko od Pentagonu, na sídlisku Medzi Jarkami, som stretol toto čudo.
Čačky pri holandských kolotočoch pri výstavisku Incheba. Decká vytešené a ružové plyšové koníky si len tak visia za chvost. Oproti kolotočoviskám minulosti celkove akosi viac hluku. Nevšimol som si, či sa ešte predáva cukrová vata - ale veď, aj tak by dnes už neprešla, rozmýšľal by som, či nie je nezdravá, ako sa asi vyrába, aké E-čka obsahuje. A na booster, či ako sa volá tá najväčšia brutálnosť, by som nešiel za nič svete. Beztak mám už dosť rôznych fóbií a fóbiofóbií; ešte by som tam hore mohol visiac dolu hlavou pri preťažení skoro 4G mohol nechať posledné zvyšky psychického zdravia.
Príroda v tesnom objatí s post-industriálnou pochmúrnosťou: kto ťahá za kratší koniec? (Pozornejší nájdu aj do ohyzdných zvyškov nadzemného potrubia zamotaný suchý strom). Toto je pri "káblovke", v pozadí bývalé Presscentrum (class 1 offices for rent).
Staršie budovy ustupujú novým, mnohoposchodovým, klimatizovaným a hlavne neľudskejším. Dobre si uložte do spomienok PKO alebo Tesco na Kamennom námestí, skôr ako sa do nich zahryznú lopaty buldozérov. Do nových bizniscentier sa nahrnú ďalšie stovky kravatárov, budú v nich sídliť renomované firmy (z ktorých žiadna ma nezamestná... koniec lúzerského okienka).
Stavba (minulého) storočia a socializmu: kúpele Centrál, ktoré sa stavali aspoň 18 rokov a fungovali možno 2 roky. Na streche odvtedy stihol narásť strom.
Príroda je mocná, spolu s časom víťazí nad neúspešnými ľudskými projektami.
Murphyho fotografický zákon: keď je čo fotiť, človek obvykle nemá foťák, a keď sa mu na všetko pripravený hompáľa na krku, vtedy nie je čo fotiť. Toto som si pomyslel, keď som videl na úzkej ceste bezdomovca tlačiť svoju káričku s haraburdím, a tesne za ním sa plazilo Porsche Cayenne č. 888, nervózne, že ho nemôže predbehnúť... s takým hlavohruďom, ktorý nemá krk, za volantom a s takou cicuškou pipinkou na sedadle spolujazdca... no hotová Lúzer Awards 2006 to mohla byť, s takýmito priepastnými sociálnymi rozdielmi.
Nuž ale ešte pritvrdíme: toto budú skutočne ohyzdné post-industriálne objekty.
Zdevastované výrobné haly bývalej Dimitrovky (dnes Istrochem). Dobre ich vidno z vlaku, keď sa vydáte smerom na Nové Zámky. Do objektu som vnikol ilegálne a podarilo sa mi nevyhnúť sa menšiemu konfliktu s ochrankou. Čo by človek neurobil pre čitateľov blogu...
Re: "pekné fotky"? To snáď nie... Tak ešte dvakrát Dimitrovka, so šľahačkou, jemne sýtená.
Toto nie je z Bosny a Hercegoviny: celé desaťročia chátrajúca budova pri ihrisku TJ Tryskáč v Podunajských Biskupiciach, ihrisku, na ktorom sa zvyknú naháňať rómske deti za loptou a (čo ešte nemôžu tušiť) neistou budúcnosťou, na skackavých hrboľoch vyschnutej trávy.
*****************************************************************************
BRATISLAVA. MALÉ VEĽKÉ MESTO. V ktorom sa každé ráno ideme zadusiť.
