Tieto v mojich očiach a hlavne ušiach skvosty budú vylovené v rockových vodách, prevažne v late 60`s až 80`s, niečo aj z 90. rokov a súčasnosti – chápte, že v mojom veku už nesledujem súčasnú scénu systematicky, nanajvýš náhodne môžem čosi okolohrajúce zaregistrovať. Viem, že pre niekoho bude môj vkus príliš komerčný a pre iného zas príliš nekomerčný. Iné štýly idú teraz bokom, aj v nich by sa našli skvosty (takisto je pár hudobných štýlov, ktoré nemám rád, ale čím som starší, tým viac klasiky počúvam, na úkor iných štýlov, dokonca už aj na úkor rocku / metalu). Nedávno taký HOOBASTANK, samozrejme, hit Reason – tak si predstavujem kvalitný hit, ktorý sa tak rýchlo neopočúva (nesledujem žiadne hitparády ani hudobné TV kanály, ale pretože sa toto pred časom často hrávalo v jednom komerčnom rádiu, tak sa domnievam, že skladba bola hitom). Kedysi ma vytáčalo, keď v hitparádach boli kvalitné skladby na 10. alebo 25. miestach, a na popredných boli všelijaké fakoviny. Reason má aj dobrý text – jednoduchý, pôsobivý a nadčasový. … Môžete sa zamyslieť nad textom a vypočuť si 30-sekundovú ukážku. Páčia sa mi nadčasové texty, ktoré sú o citoch a pocitoch, a nie sú založené na nejakých krátkodobých javoch, ktoré budú o pár rokov alebo mesiacov už nezrozumiteľné alebo smiešne. Nemám rád v textoch výrazy ako napr. „credit card“, aj keď aj vzťah k takej kreditnej karte môže byť o pocitoch. Nemám rád ani globalizačné texty, pri ktorých ste každú sekundu v inom kúte sveta. New York, Rio, Tokyo... To je už koncentrovaná povrchnosť súčasnej doby.
Ako starý floydológ nemôžem nezačať, či nepokračovať PINK FLOYDom. Ktoréže sú to v mojich ušiach najpôsobivejšie a najvrzušujúcejšie vecičky? Záverečné gitarové sólo v Comfortably numb, stredná inštrumentálna pasáž v Time, celý Brain Damage & Eclipse, Dogs, úvodné inštrumentálne časti z albumu Wish You Were Here, a When The Tigers Broke Free – pravdepodobne neprekonateľne najsmutnejšia a najzúfalejšia skladba na svete, preplnená utrpením obetí vojnového konfliktu. Ach, Bože, nikto neprežil, mnohí už zomreli a ostatní ešte zomierajú... Ešte niečo – neuveriteľne drsná vec z albumu More: Nile Song, a takisto aj Ibiza Bar mrazí až v kostiach, ako nejaké karmické kladivo v zátylku. Momenty, keď nastupuje refrén Watersovej sólovej skladby Home (z albumu Radio Kaos) tiež môžu byť nebezpečné, postihnutým hrozí pád zo stoličky, zabehne im sústo a takisto iné komplikácie môžu nastať, v závislosti od aktuálne vykonávanej činnosti. Výnimnočne omilosťujem globalizačnú tému, aj tu navštívite niekoľko kontimentov. Depka sa nevyhýba žiadnemu z nich.
Tears stream down your face When you lose something you cannot replace Tears stream down your face And I… Tears stream down your face I promise you I will learn from my mistakes Tears stream down your face And I… Lights will guide you home. Po textovej stránke takisto výborné, emotívne, nadčasové. To je ten refrén z Fix You od už spomínaných Coldplay. Kompletný text nájdete napríklad tu.
Chodieval som s discmanom v ušiach skoro všade, napríklad aj na prechádzky do lesa. Tak toto som už zrušil. Dnes sa mi to zdá už barbarské, hlukom (aj keď kvalitným) si zapchávať si uši pred šumom lesa a spevom vtáčikov. Inde ešte áno, ale v lese už nie. Zrejme málokto očakával, že skončíme pri vtáčikoch…
Užite si kvalitnej muziky podľa vášho gusta, a na záver ešte niekoľko (pre mňa) bonbónikov – v abecednom poradí podľa interpretov:
AC/DC Hell`s Bells (tie zvony na začiatku sú skutočne pekelné).
David Bowie: Major Tom (také veľkolepé, kozmické).
Cure: Pictures Of You (neuveriteľne sentimentálne).
Deep Purple: Pictures Of Home.
Dismal Euphony: Rage Of Fire z albumu All Little Devils (niektoré pasáže úžasné, ako stvorené pre nežne-beštiálny hlas speváčky, asi najtvrdšia kapela akú dokážem počúvať, tvrdšie veci už ani nie…).
Doors: Light My Fire (hlavne stredná inštrumentálna časť – je dnes ešte niekde miesto, kde sa pri tejto skladbe náhle zaplní parket? Ako v bratislavskom New Model Clube pred 12-14 rokmi? Ako aj pri Nirvane?
Dream Theater: Scenes From A Memory (hneď niekoľko takých skladieb a pasáží)
Electric Light Orchestra The Way Life's Meant To Be.
Heavenwood: Luna z albumu Swallow (portugalská kapela).
Jethro Tull: My God z albumu Aqualung, niekoré pasáže z albumu Thick As A Brick.
King Crimson: Epitaph (komu už je pri tomto do smiechu, asi nikomu…).
Led Zeppelin: Kashmir (indické vplyvy, a ešte viac sa mi páči neskôr vydaná prepracovaná verzia od Page-a a Planta).
Nigtwish: Beauty Of The Beast (ak vás Tarja dokázala v priebehu počúvania albumu Century Child už niekoľkokrát paralyzovať, tak tu jej pôsobenie vyvrcholí. Sanest choice in the insane world: Beware the beast but enjoy the feast he offers…).
Procol Harum: Grand Finale z albumu Shine On Brightly z r. 1968 (známe asi len skutočným znalcom stariniek).
Queen: Bohemian Rhapsody je sice takmer dokonalá, ale viac ma chytajú za srdce iné veci: Las palabras de amor z inak dosť slabého albumu Hot Space, Flash Gordon, Fat Bottomed Girls.
Rage & Symphonic Orchestra Prague: Black In Mind z albumu Lingua Mortis.
Rhapsody: Symphony Of Enchanted Lands (titulná skladba rovnomenného albumu).
Stranglers: La Folie (celkom nepunková, intelektuálska, francúzska záležitosť).
Stratovarius: Mother Gaia, Infinity (dve pomalšie veci z albumu Infinity)
Symphony X: The Accolade (môžete si legálne stiahnuť celú skladbu + 8 ďalších).
Therion: Wonderous Part Of A Punt (najpomalšia skladba z albumu Sirius B), Draconian Trilogy (z albumu Vovin).
Ultravox: hneď niekoľko skladieb z albumu Rage In Eden, The Prize z albumu U-Vox.
Zdob si Zdub: Cucusor (zrejme nejaký pastiersky spev – podobne ako aj ďalšie na albume 450 oviec, pozoruhodná je hlavne druhá polovica skladby, ktorá znie skoro ako nejaká mantra…).
