Môj nevyvinutý nakupovací nos radostne zasmrkal, keď sa mu podarilo vysnoriť obchodík plný neskutočných nezmyslov a čačiek, z ktorých aspoň niektoré spĺňali kritériá aspoň minimálnej vianočnosti. Dve či tri takéto vecičky rýchlo naskákali do košíka, a v hlave sa mi rozsvietila predstava zajtrajšej radosti mojich blízkych. Po ďalšej zbežnej inventúre sortimentu som pochopil, že vianočné čačky sú tu len sezónnou komerčno aktivitou, a businness tu robia rôzne viac alebo menej záhadné predmety z ďalekého Orientu, predovšetkým z Indie, Tibetu, Nepálu. Niektoré dekoračné, iné snáď aj trochu účelné, aspoň v nejakom záhadnom ezoterickom zmysle, nekonečné druhy vonných tyčiniek, zvončekov, etnických bubnov a veľmi nebutikového textilu.
Do košíka skáče ešte zubná pasta a mydlo. Mydlo s príjemnou, hoci málo exotickou vôňou harmančeka. Zubná pasta zelená, bylinková, vyrobená údajne podľa staroindickej medicíny – ayurvedy. Oboje vyrobené v štáte Uttar Pradesh a vhodné pre vegetariánov. Nehrklo vo vás? Vo mne áno, snažím sa chápať etický rozmer vegetariánskej stravy, prípadne ešte nenosenia kožených čižiem, ale zdá sa, že ich indická dôslednosť siaha ešte ďalej. Predstavujem si kto kupuje tieto výrobky u nich, na domácom trhu. Len bohatí alebo každý kto má zopár rupií? Len bohatí a bakšišníci? Kupujú mydlá podľa filozofie, kasty, oblasti, tradície, stupňa ortodoxie? Buď vegetariánske mydlo, alebo žiadne? Väčšina možno nikdy nijaké mydlo nevidela, ale ak si ho raz budú môcť kúpiť, budú sa zaujímať, či neobsahuje produkty zabitých zvierat? V marketingových prieskumoch indických trhov som úplný začiatočník.
Tradície a prevládajúci svetonázor sú v nás hlboko zakorenené, u nich aj u nás, možno viac ako si to uvedomujeme. Veľmi dávno poznám slovo vegetarián, ale kým som ani jediného živého nevidel, nechápal som etický rozmer takého životného štýlu, jednoducho som sa uspokojil s tým, že niekde vo svete, nie v našej krajine, takí ľudia existujú, ale vôbec som nerozmýšľal čo ich k tomu môže viesť, jednoducho bol to pre mňa len pojem, asi taký ako papagáj ara z krížovky. Preblysujú mi hlavou rôzne súvislosti. Západný svet, východný svet. Globalizácia. Vzájomné ovplyvňovanie. Matka Tereza v kalkatskom sirotinci. Všelijakí guruovia v západnom svete. Britskí kolonizátori misionári. Posvätné kravy živiteľky. Úcta k životu. Mäsovo-kostná múčka a BSE. Gándhího myšlienky. Kým budú jatky, budú aj vojny. Úroveň civilizácie sa najlepšie posudzuje podľa toho ako zachádza so zvieratami. Who ist the best, East or the West? Hey mister, taxi, hashish, girls, you want 15, 16 or 17? Give me baksis. Džinisti zametajúci pred sebou chodník, aby nezastupili chrobáčika. S rúškami na ústach, aby neprehltli mušku. Jeden Swami pôsobiaci v Československu, snáď už v 70. rokoch. Kurzy jogy, niekedy kamuflované ako zdravotná telovýchova. V nedávnom období - stop joge v školách. Západné mydlá pravdepodobne obsahujú produkty zabitých zvierat. Dokonca aj zubné pasty? Tá vegošská nie je vôbec zlá, televízny úsmev neurobí, ale nie horší od Colgatu.
Keď som bol ešte všežravec, objednal som si v indickej reštaurácii v Británii nejaký kebab. Obsluhujúci turbanista ma nezabudol dôrazne upozorniť, aby som si nešpinil karmu, slovami: „Pane, ale musím vás upozorniť, že to jedlo obsahuje mäso. Nebude Vám to vadiť?“. „Yes, I know“, tieto slová sa mi podarilo zamrmlať, dosť nepresvedčivo, stačili však na ukončenie drobného konfliktu kultúr. A v našich reštauráciách? Snažia sa vás presvedčiť, že vyprážaný syr so šunkou je vegetariánske jedlo. Pochopiteľne, pražený spolu s bravčovými rezňami.
Uprostred zimy sa v mojej spálni záhadne objavili komáre. Jednu noc som s nimi vydržal koexistovať v mieri, zababušený pod paplónom tak, že ma nemali kam bodnúť. Dostali šancu, ale nezmenili sa. Neprestali s tou ich krvilačnosťou. Druhá noc sa im stala osudnou. Boli rozpučené. Súcit – nesúcit, všetko má svoje hranice. S ďalším nevítaným návštevníkom spálne – veľkým nepomenovateľným chrobákom – som zatočil humánnejšie. Nebol rozpučený. Zobral som ho do dlaní, opatrne vyložil ma balkón. Radostne sa rozbehol svojimi šiestimi nožičkami v ústrety mrazu, ale po desiatich centimetroch sa začal jeho pohyb prudko spomaľovať, až úplne znehybnel. Za minútu zamrzol. Išiel som si umyť ruky.
