Podarilo sa mi získať viac alebo menej uspokojivé odpovede na moje zvedavo-nepríjemné otázky od viacerých našich a zahraničných odborníkov na elektromagnetické žiarenia. Odborníkov, z ktorých niektorí ma odporúčajú s mojimi (podľa nich paranoidnými a vsugerovanými) pocitmi a hypotézami k ďalším odborníkom, vrátane psychiatrov.
Subjektívne potiaže: ... hľadám slová na aspoň približný popis pocitov po mobilnom telefonáte... predovšetkým bolesť hlavy. Dokážem ukázať prstom oblasť na zadnej časti hlavy, ktorá rozbolí; miesto mierne posunuté od stredu hlavy naľavo. (Mobil mávam pri ľavom uchu; neskúšal som, či by sa niečo zmenilo, keby som zmenil zvyklosti a začal prikladať mobil k pravému uchu). Tieto symptómy som začal pociťovať hneď ako som začal používať mobil v roku 1998 - skôr ako som vôbec prvýkrát počul o tom, že žiarenie mobilných telefónov je podozrivé zo škodlivosti. Bolesť bola skôr ako informácie (poplašné správy, ak chcete) o možnej škodlivosti.... a práve toto považujem za dôkaz, že nepriaznivé pôsobenie na ľudský organizmus nie je paranoidná predstava, ale realita.
Subjektívne potiaže, časť 2. ... na miestach, kde je na malej ploche sústredených množstvo zapnutých mobilov, napr. v dopravných prostriedkoch, v kine, pri veľkom rokovaní v nejakej zasadačke... pocity sú prekvapujúco málo podobné tým pri telefonovaní, dosť ťažko opísateľné slovami, ale skúsim: zvláštne nepríjemné pocity, ktoré sa v tomto prípade nesústredia v hlave, ale akoby niekde v brušnej oblasti, únava, zvláštny nepokoj. (Uvedené pocity neprichádzajú vždy; neprichádzajú keď som mimoriadne unavený, nevyspatý a pod., teda dobrá forma je priťažujúca okolnosť). Z tohto som bol už dosť nešťastný, hlavne v dopravných prostriedkoch to bolo skutočne dosť zlé... až som jedného dňa objavil terapiu v podobe tzv. tachyónovej platničky (na obr.).
V rôznych diskusiách na nete som sa stretol s nie malým počtom diskutujúcich, ktorí podobné problémy potvrdili. Tí, ktorí to tak necítia, pre nás obvykle veľa pochopenia nenašli... išli nás nálepkovať ako paranoikov, simulantov a nepriateľov pokroku. K staršiemu článku Tomáša Bellu o elektrosenzitivite (preložený článok zo zahraničnej tlače, ktorý bol uverejnený v SME v prílohe Počítače, mimo blogu) som napísal reakciu v tom zmysle, že by som bol rád, keby sa mi ľudia, ktorí môžu potvrdiť, že pociťujú negatívne účinky žiarenia mobilov, ozvali - avšak nikto sa mi neozval.
Objektívny nález... Najzáhadnejšie na celej veci sa mi zdalo to, že pociťujem aj účinky neaktívnych (zapnutých, ale neaktívnych) mobilov. Mnohí totiž tvrdili, že neaktívny môbil vôbec nič nevyžaruje. Tak som hľadal odpovede na tieto otázky... spýtal som sa niekoľkých odborníkov ako často sa zapnutý, ale neaktívny mobil spája so základňovou stanicou a ako sa dá vysvetliť to, že niekomu môžu vadiť aj neaktívne mobily . Ich odpovede teraz prinášam.
1. "Mobilný telefón sa iba občas spojí vysielaním so základňovou stanicou ( približne dve sekundy za hodinu). Keď mobil vysiela nula wattov výkonu - t.j. žiadny vyžiarený výkon - nemôže ani najcitlivejšej možnej bytosti spôsobovať reálne existujúce problémy. ... ide o dve sekundy v jednom kuse (nie rozdelené do kratších impulzov). Zjednodušene povedané: keďže má hodina 3 600 sekúnd, z nich približne 3 598 sekúnd mobil položený na jednom mieste v pohotovostnej polohe (t.j. zapnutý "na príjme") nevysiela žiadny výkon (t.j. nula wattov) a raz za týchto 3 600 sekúnd sa spojí s vysielačom základňovej stanice siete na cca dve sekundy o výkone do 2 wattov."
Som teda citlivejší ako "najcitlivejšia možná bytosť?" - pozn. aut. … Na otázku ako by dopadlo porovnanie výkonu, ktorý prechádza anténou bežného rádioprijímača s výkonom, ktorý prechádza anténou mobilu, som odpoveď nedostal, ale myslím si o tom, že je to neporovnateľné, teda že je to rozdiel niekoľkých rádov. (Chcel som mať argument pre tých, ktorí žľahčujú problém žiarenia mobilov a tvrdia, že predsa okolo nás je všade množstvo elektronických zariadení, ktoré všetky produkujú žiarenie … to je fakt, ale myslím si, že pôsobenie mobilov na ľudský organizmus je podstatne intenzívnejšie a viac deštrukčné ako pôsobenie iných elektronických zariadení).
2. Iný odborník tvrdí, že mobil sa spája so základňovou stanicou každú sekundu a že je schopný toto dokázať meracím prístrojom.
3. Odpoveď z tejto britskej stránky: "Asi by som to mal vedieť, ale neviem. Vždy som si myslel, že je to rôzne, v závislosti od technológie každej firmy, vzdialenosti od vysielača a od toho, či a ako sa pohybujeme. Dajte vedieť, keď budete mať lepšiu odpoveď."
4. Od Švédskej asociácie pre elektrosenzitivitu: "Obaja (1. a 2. - pozn. aut.) majú pravdu, aj nemajú. Výstupná časť telefónu je napájaná v určitých intervaloch, kontrolovaných základňovou stanicou. Obvyklé intervaly sú hodiny, ale môže to byť rôzne. Vaša skúsenosť môže súvisieť s prenikaním žiarenia nízkej úrovne z vnútornej elektroniky mobilu, vrátane lokálneho oscilátora."
Takže zrejme je celá vec zložitejšia ako som sa domnieval, a jednoznačná odpoveď neexistuje. Vysvetlenie pomocou oscilátora ma veľmi nepresvedčilo, pretože iné elektronické zariadenia mi veľmi nevadia, na rozdiel od mobilných telefónov.
Tachyónová platnička (na obr.) je kovová platnička veľkosti bankomatovej karty, údajne pokrytá kryštálikmi zafíru. Princípu jej fungovania, priznám sa, zamak nerozumiem - podľa rôznych dealerov týchto vecičiek je založený na tachyónoch -hypotetických (?) časticiach rýchlejších ako svetlo. Platničku som kúpil na výstave Dni zdravia… kde sa hemžilo všelijakými liečiteľmi… a tam, kde sa hemží liečiteľmi si ako starý skeptik nemôžem nespomenúť na postavu Hruškoviča z Pišťankovho románu Rivers Of Babylon 2 a jeho výrok o ľuďoch … Hruškovič "vybalansovával auru", ale topiaci sa v elektrosenzitivite sa aj tachyónovej platničky chytá.
Platničku som si teda po prekonaní skeptickej váhavosti kúpil, čím odštartovala nová životná etapa: do dopravných prostriedkov a na iné "premobilované" miesta už len s platničkou vo vrecku nohavíc (presne tam, kde mnohí nosia mobily, bez starostí o možný vplyv na vlastné spermie a vlastný príspevok k vyhynutiu ľudstva). NIEČO TO ROBÍ… s platničkou negatívne pocity ustupujú iným, povedal by som, tiež nie celkom neutrálnym a prirodzeným pocitom, ale podstatné je, že potom to už nie je o bolesti… Viacerí známi potvrdili, že niečo to robí … niektorým k tomu stačilo platničku sekundu držať v rukách a dokonca niektorí ju rýchlo odhodili, jednoducho sa toho báli, vraj ich to koplo.
Záhada najväčšia: prečo tachyónová platnička - aspoň podľa mojich subjektívnych pocitov - pomáha zmierňovať účinok mobilov v "premobilovanom" prostredí... ale to platí len vtedy, keď je môj mobil vypnutý! Teda, zjednodušene povedané, platnička chráni pred cudzími mobilmi, ale nechráni pred vlastným!!! Pri telefonovaní ani pri zapnutom vlastnom mobile v blízkosti tela žiadne účinky platničky nepociťujem. Predsa keby tá platnička bola neúčinná, nemala by nikdy žiadne účinky... a keby to bolo placebo založené na viere, potom by bola platnička účinná vždy... nerozumiem tomu, akokoľvek rozmýšľam, nerozumiem. To ako keby kondómy chránili len pred cudzím otehotnením… beriem späť, toto asi nebola dobrá analógia.
Možno by bolo zaujímavé urobiť takýto pokus: položiť na stôl niekoľko zapnutých a niekoľko vypnutých mobilov, a nejaký elektrosenzitívny človek so zaviazanými očami by po nich postupne siahal... a mal by za úlohu rozoznať, či má pri sebe zapnutý alebo vypnutý mobil.
Pre môj inverzný spôsob používania mobilu bývam terčom výčitiek a niekedy až zúrivých reakcií mojich blízkych a menej blízkych. Inverzný spôsob znamená, že a) dosť často odchádzam na celé hodiny preč a zapnutý mobil nechávam doma... a b) po uliciach a lesoch chodím s vypnutým mobilom... toto sa pre mňa stalo jedným z druhov nezávislosti.
