Vegetariáni – nepochopená menšina

Písmo: A- | A+

Aj vás zvyknú presviedčať, že vyprážaný syr so šunkou je vegetariánske jedlo? Máte problém si vybrať z akokoľvek hrubých jedálnych lístkov reštaurácií? Chcú vám „aspoň poliať zemiačky šťavou z mäska“, aby ste ich mali „lepšie“? Snažia sa pochopiť, že nejete mäso, ale už nechápu, že to platí aj pre údeniny? Ryby už takmer nikto nepokladá za mäso, a naberú vám kuracinku so slovami „to môžeš, to je „len“ kuracie“? Na rôznych akciách vám väčšinou zostane úloha jedinej čiernej ovce. Otázku „prečo“, „odkedy“ si vegetarián počúvate častejšie ako by ste si želali. Každý vegetarián tieto otázky skutočne „miluje“. Rozoberať vašu inakosť sa stáva niekedy dokonca celovečernou témou. Celé toto nepochopenie má hlboké príčiny, kultúrne, ideologické. Vo viacerých rodinách býva oheň na streche, hádky pri stolovaní, lebo mladí „vymýšľajú“ a „blbnú“.

Tento článok som sa pokúsil napísať tak, aby nevyznel ako jednostranná propaganda. Možno sa mi to podarí v každej druhej vete porušiť. Článok mal byť hlavne o nepochopení jednej málo známej sorty „inak zmýšľajúcich“. Chcel som sa vyhnúť radikalizmu a slovníku ako „utláčaná menšina, diskriminácia“ ako v článku Ďalšia utláčaná menšina (inak, autor má úplnú pravdu, čo sa týka školského stravovania). Kde aj je alternatíva k mäsu, obvykle je v podobe sladkého múčneho jedla – z pohľadu vegetariánov celkom nevhodná. Sám seba by som ani nemal nazývať vegetariánom, len nemäsožravcom, ktorý okrem mäsa zje takmer všetko. Ľudia nejedia mäso z rôznych dôvodov – etických, náboženských, iní len kvôli štíhlosti, alebo im mäso jednoducho nechutí. Hlavne tá etická stránka má zmysel, podľa mňa. Takže, najradšej by som pred vami zachránil všetky prasiatka, ale nie je to v mojich silách ... a na druhej strane, nie je predsa správne nikoho odsudzovať za spôsob obživy. Trochu schizofrenický prístup? Nechcem byť militatntný vegetarián, ale nechcem byť ani nepochopený a netolerovaný.

Známa má 9-ročnú dcéru, ako sa zdá, perspektívnu vegetariánku. Na obed mala byť u nich pečená ryba, malá to okomentovala, že „radšej mali nechať rybičku žiť“. „Rybičky sú zdravé, obsahujú vitamín D“. Malá na to odpovedala prekvapujúcou protiotázkou „mami, a aký vitamín obsahuje človek?“ U 9-ročných už väčšinou nie, ale celkom malé deti ešte majú zachované prirodzené inštinkty, pravdepodobne ak si budú môcť vybrať medzi sústom mäsa a sústom nemäsa, nevyberú si mäso. Ako dieťa som mal najradšej hranolky, colu a pečeňový krém Labužník, ako som len mohol mať také zvrátené chute? Prvú živú vegetariánku som stretol v r. 1989, ešte pre prevratom, a zízal som na ňu ako na zjavenie. To slovo som síce poznal, ale len ako nejaký bezvýznamný pojem aký sa dá naučiť z krížoviek. Dovtedy som nikdy nerozmýšľal o tom, že čo asi tých vzdialených ľudí, ktorý niekde vo svete snáď žijú, vlastne k tomu, aby boli vegetaráni, vedie. Z mladej vyžarovala zvláštna vyrovnanosť, ale predsa len strihnutá inakosťou a permanentným konfliktom s okolím (rozumiete?), a čestné miesto v jej kabelke mal obrázok jedného indického majstra jogy. V období socialistického kultu mäsa a živočíšnej výroby boli kurzy jogy asi jedinou cestou ku koketovaniu s vegetariánstvom. V mojej knihe o joge od Milana Poláška sa písalo, že „až na jedenie mäsa, sú názory na výživu podľa staroindickej jogy a podľa moderných výskumov veľmi podobné“. To „až na jedenie mäsa“ bol zrejme povinný ústupok vládnúcemu kultu mäsa. O joge ale až niekedy nabudúce.

Argumentov proti vegetariánstvu je práve toľko ako argumentov za. Nakoniec, ako pri každej ideologickej či etickej otázke. Prečo by človek nemohol byť dravec? A prečo by človek mal byť dravec? Človek sa stal lovcom, keď nedokázal prežiť inak. V časoch, keď dokáže prežiť inak, je nejaký dôvod zostávať – aj keď väčšinou už len nepriamo - lovcom? Častý blud je ten, že vegetariánstvo je nejaká diéta. Ľudia si myslia, že oni, vegetariáni, pomätenci, čudáci, sa z nejakého, pre nich, „normálnych“ nepochopiteľného dôvodu musia obmedzovať, trýzniť, trpieť, hladovať. Vôbec nechápu, že skutoční vegetariáni alebo vegáni tak žijú z etických dôvodov, že je to pre nich vec presvedčenia a životný štýl. A že im nič nechýba, pokiaľ je skladba ich stravy vyvážená. „To môžeš, je tam len jeden tenký plátok šunčičky“ – ďaleko sú od toho, aby pochopili, že v istých, hlavne etických otázkach je ťažko možné robiť kompromisy.

Mnohí si myslia, že vegetariáni jedia predovšetkým surovú zeleninu, ale najdôležitejšie v ich výžive sú celozrnné obilniny (z ktorých niektoré väšina ľudí ani nepoužíva alebo ani nepozná, napr. ovos, pohánka, celozrnná ryža). Ďalej ovocie, orechy, strukoviny (najhodnotnejšia je sója, a poznáte napríklad taký cícer?), tofu, naklíčené semená. Príklad umierneného lakto-ovo-vegetariánskeho jedálneho lístka nájdete trebárs vo vegetariánskej reštaurácii na Obchodnej č. 58 v Bratislave. Tu som spoznal jednoduché a úžasné jedlá, ako napr. pšenicu s makom a medom, pšenicu s kyslou kapustou, tofu na zelenine s celozrnnou ryžou. Skúste porovnať s jedálnym lístkom bežnej reštaurácie alebo motorestu. Veľký rozdiel? V bežných reštauráciách si môžu dať takí menej ortodoxní vegetariáni, ktorí neodmietajú mliečne výrobky ani vajíčka, ani vyprážanie, jedine vyprážaný syr (pri troche šťastia sa môže stať, že bude bez šunky). Prípadne ešte bryndzové halušky bez slaniny, a ani nepoliate masťou. Ale v čom je problém? V tom, že ten syr bol pravdepodobne vyprážaný spolu s bravčovými rezňami, a je celý nasiaknutý látkami z bravčového mäsa. Kuchárov ani vo sne nenapadne, že syry, zelery a baklažány treba pražiť osobitne. Môj organizmus na takýto syr alebo baklažán potom reaguje podobne ako keby zjedol rovno to bravčové. Nepríjemnými pocitmi, ktoré dosť ťažko viem opísať, a ktoré trvajú 24 hodín. Omylom zjedený, dobre zamaskovaný plátok šunky robí to isté.

V treťom svete, v chudobných rozvojových krajinách, patrí k najbežnejším jedlám fazuľa s ryžou. Veru, bohatí sa majú čo učiť od chudobných. Také jedlo by mohlo byť všade aj u nás, vedľa hot-dogov, ale uvariť fazuľu je ťažšie ako strčiť do rožka párok... Už len názov „prílohy“ sa mi zdá dosť nemiestny, v duchu kultu mäsa. Obilniny, cestoviny, zemiaky patria k najdôležitejším potravinám, a my ich degradujeme na prílohy. Skôr mäso by sa malo nazývať prílohou, pretože práve tzv. prílohy sa dajú jesť samé, a mäso nie. V iných kultúrach je to inak, napr. v Indonézii názvy jedál nezačínajú mäsom, ale obvykle slovom „nasi“ (ryža). Ryža s niečím. Názvy indických jedál obvykle začínajú názvom korenia. A u nás, pochopiteľne, názvom zabitého zvieraťa. Aj z toho vidno, čo má kde prioritu.

Najčastejšie námietky proti vegetariánom: „Človek je všežravec.“ Nie, podľa toho aké má zuby, žalúdok, črevá, potné žľazy, atď. sa dá dokázať, že je plodožravec. Nie je ani mäsožravec, ani všežravec, ani bylinožravec. Tu si ale môžeme položiť otázku, či je vôbec správne porovnávať človeka so zvieratami, a takto prichádzať k záverom ohľadne stravovania. A prečo nie je okolo nás dosť plodov na obživu? „Nechceš ubližovať zvieratám, ale mrkva možno tiež trpí, keď ju brutálne zaživa vytrhneš zo zeme a rozkrájaš.“ Hmm, ideálne by bolo jesť len plody. Rastliny sú predsa len nižšie tvory ako zvieratá, ak vezmete toto ako argument. Podľa teórie, ktorá je uvedená v už spomínanej knihe Joga od M. Poláška, čím nižšie je organizmus na vývojovom rebríčku, tým je vhodnejší ako potrava pre človeka. Preto sú rastliny vhodnejšie ako živočíšne produkty, a kto už „musí“ jesť mäso, tak radšej ryby ako hydinu, a radšej hydinu ako cicavce. „Vegetariánsky sa stravovať je zložité a zdĺhavé.“ S tým sa ja netrápim, kľudne skombinujem trebárs trocha ryže, trocha zemiakov a surovú zeleninu. Prípadne ešte pridám tofu, a kráľovské jedlo je hotové. „Veď na to to je.“ Takéto vyjadrenie o chove, utrpení a zabití jatočných zvierat je to, čo dokáže každého stúpenca vegetariánstva asi najviac vytočiť. „Tak prečo ješ sójové mäso, sójové párky, prečo sa potrebuješ klamať, prečo sa to musí aspoň navonok podobať mäsu?“ Sójové mäso nemám rád, radšej celú sóju ako strukovinu, a sójové párky nemusia vyzerať ako párky, kľudne to môžu byť trebárs guličky, na tvare vôbec nezáleží. „No povedz, som ja agresívny?“ – keď mám rýpavú náladu a niekomu pripomeniem, že mäso spôsobuje v podvedomí agresivitu.

„Žil zdravo, a aj tak sa nedožil vysokého veku, tak načo to bolo dobré? Môj dedo jedol celý život slaninu a fajčil a dožil sa 90-ky.“ A? Ide predsa aj o kvalitu života, nielen o kvantitu. Ako sme žili je dôležitejšie než ako dlho sme žili (alebo živorili). „Telo má ísť do hrobu zhumpľované.“ Tak toto už komentovať ani nejdem. To je úplne zvrátené myslenie. „Bez mäsa budem hladný/á“. Pocit po bezmäsitom jedle je iný, ľahší, skutočne trochu „hladnejší“, ale zase dlhšie vydrží, a dá sa na to zvyknúť. Je to krásny pocit! – nemať v sebe kus zabitého zvieraťa a nemať podiel na jeho zabití a predchádzajúcom zlom zaobchádzaní v otrasných podmienkach veľkochovov a bitúnkov. Možno to ale skutočne nie je cesta pre každého... To snáď len psychika robí? Tak reaguje? Príjemnými pocitmi pri nejedení mäsa a nepríjemnými pri zjedení zamaskovaného plátku šunky? Síce som nikdy nevidel drevorubača – vegetariáni, ale viacerí vrcholoví športovci sa úspešne stravujú tak. „Blbneš“, „zobral si si niečo do hlavy“, hovorievajú mi zástupcovia väčšiny, ktorým sa zdá normálne konzumovať 3x denne produkty zabitých zvierat (ešte ani pred niekoľkými desaťročiami, kým neboli rozšírené chladničky, nedosahoval kult mäsa také rozmery ako dnes). Čo som to sľúbil, že nebudem odsudzovať? Dobrá správa, kult mäsa je už za zenitom, ľady sa predsa len začínajú hýbať, kult mäsa vyvrcholil v 80. rokoch.

Pravidelná mierna konzumácia alkoholu (alebo aspoň vína) je zdravá – dočítate sa v každom čísle kadejakých plátkov – a na kom to skúmali? Pochybujem, že na vegetariánoch. Možno alkohol skutočne zmierňuje negatívne účinky mäsa. Ale ak mäso vynecháte, je dosť možné, že už nebudete mať na alkohol chuť. Takisto ako na cukor, a slané jedlá (vlastne skoro všetko čo sa dá kúpiť v obchodoch, je príšerne slané, vrátane chleba). Ani na sladené nealkoholické, tzv. osviežujúce bublinkové nápoje. Na pitie je najvhodnejšia čistá pramenitá voda bez bubliniek, a bylinkové čaje. Mojou neresťou zostáva káva, aj s jednou lyžičkou cukru. Bez nej by som ani článok nenapísal...

Filozoficky zdôvodniť správnosť vegetariánskeho životného štýlu dokáže asi najlepšie hinduizmus, ale nemyslím si, že by vegetarián potreboval nutne konvertovať takýmto smerom. Nemusíte ani veriť v reinkarnáciu, hoci potom máte o jeden závažný dôvod viac. Podľa mňa je vegetariánska strava zdravšia, chutnejšia, prirodzenejšia. Odozvy organizmu to potvrdzujú (to je to, čo mnohí ľudia nesledujú, ale naopak, potláčajú). Nemali by sme ale podliehať ilúzii, že sme kvôli tomu lepší ľudia ako tí s „bežnou“ stravou, ani lepší akými sme boli sami, kým sme boli mäsožravcami. Na druhej strane si myslím, že svet by bol lepší, keby boli všetci vegetariáni, alebo keby bol pomer aspoň taký ako pomer fajčiarov a nefajčiarov. Takže ľudia nebudú lepší, ale spoločnosť áno? Hotový doublethink? „Kým budú jatky, budú aj vojny“, hovorí staroindická filozofia – pre mnohých prekvapujúca súvislosť o akej nikdy nepočuli – nech si to zarámujú mocní tohto sveta, skôr ako budú chcieť začať tyranizovať vlastný národ, alebo ísť šíriť „demokraciu“ bombami. Ale viem, jeden z najväčších tyranov v histórii bol tiež vegetarián.

Mliečne výrobky mi (zatiaľ?) nevadia, konzumujem dosť veľa syrov. Radikálni vegáni hovoria, že „aj mlieko je vražda“. Tú kravu potom aj tak zabijú, ale ak vypijete jej mlieko, nemáte na tom podiel ... aj tak sa dá uvažovať, ak si začnete klásť etické otázky. So zvieratami vo veľkochovoch zachádzajú brutálne, aj s dojnicami, môže to byť dôvod pre vegánstvo, chápem, nevyvraciam. Slovami jednej tvrdej sekty, na ktorú nechcem odkazovať, ale ako chápu kritérium toho čo má obsahovať jedlo a čo nemá sa mi zdá veľmi správne, logické a presné – jedlo nemá obsahovať „žiadne produkty zabitých zvierat“. Také jednoduché to je, ale ľudia to takto nechápu a budú vám chcieť aspoň poliať zemiačky šťavičkou z mäska, aby ste ich mali lepšie.

Nie som veľký znalec Biblie, ale v Novom zákone nevidím žiadnu zmienku o správnom stravovaní. V Starom zákone je rozpor: na jednom mieste sa hovorí „semená vám budú za pokrm“, na inom sú vymenované zvieratá, ktoré sa môžu jesť a ktoré sa nemôžu. Bolo mi to raz vysvetlené tak, že to s tými plodmi platilo len „pred pádom človeka“. Pretože hneď prví dvaja padli, tak to už neplatí. Vyzerá to tak, že myšlienka vegetariánstva môže byť pre cirkev (cirkvi) dosť nebezpečná a chápaná ako cudzia a nežiadúca. Možno v niektorých reholiach majú skromnú bezmäsitú stravu (videl som to v Grécku v jednej ortodoxnej reholi), ale životný štýl vysokých cirkevných hodnostárov môžeme mať tendenciu spájať so stolmi prehýbajúcimi sa pod pečenými stehnami a pečenými bravčovými hlavami, žeby stereotyp z filmov? Existuje možno len jedna menšia kresťanská cirkev, ktorá propaguje vegetariánsku stravu. Ďalšie takéto organizácie sa zvyknú zaraďovať medzi tvrdé sekty. Jedným z anti-veget argumentov býva aj ten, že vegetariánstvo hlásajú mnohé sekty, to je fakt. Myslíte si, že vegetariánska propaganda nie je ničím iným, len jedným z mnohých chápadiel chobotnice zvanej New Age?

Čo si zas jedol, býva niekedy proti mojej vôli témou večera. Obvykle známi nezabudnú vyjadriť podozrenie, že vegetariánsky životný štýl len fingujem a doma sa tajne napchávam bravčovými kolenami... Prečo by som to robil? Nič ste nepochopili, a radšej zmeňme tému. Mali sme nedávno stretávku. Jedna z mála akcií, kde som nebol jediná čierna ovca. Spolužiak bol vegetarián už na škole, a dnes mi už nevadí, že mi vtedy hovorieval, že som vrah.