Nakoniec vznikol nehorázne dlhý článok, dúfam, že napriek svojej nehoráznej dĺžke článok neobsahuje nudné pasáže. Zvedavého chrobáka do hlavy mi nasadili kamoši, keď sme mali 18 či 19 rokov, takí, ktorí sa N-pláž sami pravdepodobne ani dodnes neodhodlali. Po nevyspatej noci, plnej predstáv, obáv a očakávaní (uveriť v reálnu existenciu N-lokality nie je ľahké, blahoslavení, ktorí nevideli a uverili, ale ja aj v tomto prípade uverím až po uvidení). Ráno vyrážam, a fóbia s každým krokom rastie, ako sa približujem k jazeru. Hromada nahých tiel už nedáva šancu neuveriť, srdce divo tlčie, krv ide vystreknúť zo žíl, takto som si to, vážení, nepredstavoval, predstavoval som si každých 50 metrov niekoho starostlivo zalezeného v hustých kríkoch, a skutočnosť je ... no masovka, takmer grupáč. Čo ak, preboha, v tomto ľudskom ZOO stretnem niekoho známeho? Susedovcov, asistenku z cvík – hrozná predstava, nejakú známu babu – kamarátku zo školy, z klubu alebo z ulice – ešte hroznejšia predstava. Ako im preboha vysvetlím čo tu vlastne robím? (V tejto chvíli ma ani nenapadne logiku obrátiť: ako oni mne vysvetlia čo tu robia oni?!) A čo by sme si vlastne povedali? Čo sa k tomuto, preboha, dá vlastne povedať? A keby tu bola ... taká Andrea K., to už skôr let na Mars si viem predstaviť, ako ju TU stretnúť, čo by sme si asi povedali? Kam by sme uhli zrakom? (Je dosť ťažké pozerať žene do očí, keď je úplne nahá.) Tu sme vlastne na verejnosti. Desiatky nahých očí by si nemohli nevšimnúť prejavy vzrušenia, veď ani na rádovo menej atraktívne baby ako je Andrea K. sa nedá len tak nevinne pozerať, keď sú vyvalené TU. A len na mne by si niečo všimli, a na nej nič. Pritom samotná Andrea K. možno ani nebude ten najťažší oriešok, veď čo ak tu bude aj s jej nemenej atraktívnou kamarátkou, s frajerom, s matkou? Ešte silnejšia káva, preventívne mrákoty sa obludne zväčšujú.
Výraz nudizmus sa niekedy chápe ako podmnožina pojmu naturizmus. Nudisti sú tí, ktorí sa kúpu a opaľujú nahí, naturisti to chápu v širšom zmysle – nahotu len ako jeden z aspektov prirodzenejšieho, prírodnejšieho a zdravšieho života. Nahota bola oficiálne celé stáročia tabu, vďaka vládnúcim ideológiám, renesancia nastala začiatkom 20. storočia v Nemecku. Prvé generácie tamojších nudistov vyznávali okrem nahoty aj zdravý životný štýl, boli športovci, abstinenti, vegetariáni, atď., tak potom dnešní bežní nudisti si podľa mňa označenie naturisti nezaslúžia, aj keď niektorí ho uprednostňujú. Predsa však, na N-plážach sa zdá byť kultúrna úroveň ľudí vyššia, menej odpadkov, lepší vzťah k okoliu. Údajne existuje až 205 dôvodov prečo sa kúpať, opaľovať, (prípadne aj športovať, a niektoré iné činnosti vykonávať) nahý. Je to prirodzenejšie, príjemnejšie (sú aj takí, ktorých k nudizmu priviedli zdravotné problémy následkom pôsobenia mokrých plaviek), na N-pláži sa dá nájsť aj kus ilúzie o sociálnej a spoločenskej rovnosti (nikto sa nemôže odlíšiť drahšími alebo značkovejšími plavkami, ale kto chce, nájde si iné spôsoby demonštrácie vlastnej nadradenosti...) Argumenty proti – kto chce nájsť, určite nájde. Ale presýtenosť pohľadmi na druhé pohlavie, impotencia, frigidita určite nehrozia. Je pravda, že človek si postupne zvykne nereagovať na vizuálne podnety, alebo reagovať menej prudko, ale to platí len kým sme za bránami N-lokality. Vonku to našťastie, hneď prestáva platiť. A aj za bránami N-lokality by sa aj ostrieľaní naháči dokázali vzrušiť, keby ich partner / partnerka použil/a iné ako vizuálne zbrane. Napriek počiatočným pochybnostiam, rokmi som nadobudol k nudizmu celkom pozitívny vzťah, dokonca si myslím, že odtabuizovanie „nesexuálnych“ foriem nahoty je jednou z ciest k tomu ako urobiť svet lepším. Dedukciou (nehovorím, že správnou...) by sme sa mohli dostať možno až k dedičnému hriechu, ak teda začať chodiť oblečení a začať sa za nahotu hanbiť bolo jedným z trestov za prvotný hriech... Naďabil som dokonca na nete na klub „kresťanského nudizmu“, kde sa bavili na tému, či sú kresťanstvo a nudizmus zlúčiteľné, a väčšina sa tam snažila dokázať, že sú. Povedal by som, že dobré je, ak sa hľadá harmónia tela a ducha. Ale nie bezduchá prevaha kultu tela nad duchom. To je narušenie rovnováhy, takisto ako nerovnováha opačná.
Andrea tu, našťastie, nie je. Jedna z mála ukľudňujúcich správ. Hanblivý mladý človek to TU nemá vôbec jednoduché. Keby tie baby aspoň držali nohy spolu... Ale niektoré, zdá sa, sa snažia upútať pozornosť aj nadpriemernou vzdialenosťou chodidiel. Väčšina ľudí sa tu ale správa celkom normálne, prirodzene, presne ako keby boli na textilnej pláži (ne-nudistov nudisti radi nazývajú trochu posmešne „textiláci“). Ale prvý krát môžete byť z toho všetkého vyvalení. Napríklad, tamten je tu s dvoma ženami. Sedia v tureckom sede, v kruhu a hrajú karty. Najkrajšie na nudizme, podľa mňa, je to, že je prístupný aj deťom. Že sa im z toho nerobí nejaké tabu. Sú tu celé mladé rodinky, aj neúplné, mamičky so synmi, oteckovia s dcérami (aj iné kombinácie, pravdaže). Ťažko sa ale viem vžiť do úlohy toho 9-ročného chlapca, ktorý je tu s mamičkou (náznaky detskej erekcie takisto neuniknú pozornosti). Dokonca aj deti sú nahé..., okrem tých hanblivých, v citlivom veku. A tamtá herečka, pozrite, evidentne medička, lúska skriptá z anatómie. (Toto prostredie sa na to celkom hodí). Sama. Prišla sama, ale neodchádza sama, Sodoma – Gomora, veď on-ju-TU-zbalil, veď-oni-si-to-ešte-dnes-roz-da-jú! Jedna z mojích začiatočníckych zvedavých otázok bola, či sa aj TU dá zoznámiť, alebo či je to absolútne nevhodné a vylúčené. Mladá „herečka“ je tu dosť ojedinelý zjav, našťastie (?) vekový priemer je tu celkove dosť vysoký.
S oficiálnymi lokalitami je to u nás slabšie. Pravdepodobne ani žiadna neexistuje. Už iná vec je, že ľudia asi ani netúžia, aby ich lokalita bola oplotená, aby sa tam platilo vstupné, až tak im nechýbajú bufety, či šatne (tie sú tu pochopiteľne zo všetkého najzbytočnejšie). Pokusy nejaké boli: staručké bratislavské Lido (dnes už dávno zrovnané so zemou), kemp pri Komárne – ktorý bol N asi len názvom. Na Lide som bol len raz, platili tam prečudesné pravidlá: pri bazéne sa mohlo opaľovať bez, ale do bazéna sa mohlo len v plavkách, čo nudisti sústavne s rozkošou porušovali. Textiláci zas svojou prítomnosťou a agresivitou bojovali za zachovanie slušného, morálneho, textilného charakteru kúpaliska. Obidva tábory vedeli byť jeden voči druhému pekne agresívne. Jedným z vrcholných argumentov textilného tábora bolo (povedané ústami jednej panej): „to si frajer, keď máš holého vtáka, čo?“. Raz pri jazere som bol svedkom toho, ako prišli zasiahnuť štyria holí, keď sa objavili 2 mladé textiláčky, jednoducho ich chceli vyhodiť štýlom „toto je N, takže buď sa okamžite vyzlečiete, alebo vypadnete“. Potom použili dosť nepremyslene argument, že „my sme si to tu odmakali, pri úprave tejto pláže, týmito rukami, lopatami“. Na protiargument už nenašli účinný ťah (protiargument bol „takže ak sa vyzlečieme, absolútne nebude vadiť, že sme si to tu neodmakali?!“) a 2 textiláčky zostali s pocitom víťazstva obklopené 50imi naháčmi. Nanajvýš ich ešte bolo možné obviniť z toho, že prišli „očumovať“. Celkove však, našťastie, konflikty sú dosť zriedkavá a okrajová záležitosť, aspoň v zabehnutých lokalitách.
Na skok do zahraničia. Pozrieť som sa bol do malého kempu pri Balatone a do jedného masového kempu v Chorvátsku – ten je dnes už textilný – zrejme si majitelia spočítali, že ziskovejší bude klasický kemp, neviem, ale zdá sa, že celkove je FKK v Chorvátsku na ústupe. Príčin môže byť hneď niekoľko. Úbytok kľúčových nemeckých turistov, klesajúca FKK-pozitívnosť mladej generácie (pritom tie z N-pohľadu zbytočné plavky – aspoň dámske - sa neustále zmenšujú, aký paradox!), možno aj ideologické vplyvy. Je príjemné zrazu sa ocitnúť za nepriehľadnou bránou N-kempu, ako v inom svete, obklopení ilúziou ne-pretvárky a ne-pokrytectva. Všetci sa tu prechádzajú len tak, obed pripravujú len tak (holandská caravanová mamina má nanajvýš zásteru spredu J), volejbal hrajú len tak, ping-pong hrajú len tak. Na Balatone báči nedôverčivo otvorí trstinovú bránu, dúfa, že prichádza niekto kto vie do čoho ide, ale povinnosť je povinnosť, varovanie znie „de ez NATURISTA kemping, tud?“. Aby sa predišlo prípadným nemilým prekvapeniam a problémom. Čakajú vás prísne-spoločné umyvárne, spoločné sprchárne, dokonca aj toalety, len šatne budete hľadať márne. Časť dovolenkárov, hlavne Nemcov, a to aj starších generácií, je dosť extrémneho zjavu, čo sa týka tetovaní a piercingov – toto mi už ale s filozofiou naturizmu nejako neladí. (Vyskytujú sa aj takmer nepredstaviteľné intímne piercingy – ich nositeľky by som nazval hrkálkami). Z iných krajín nemám osobnú skúsenosť, ale viem, že zemou zasľúbenou by mohlo byť okrem Chorvátska aj Španielsko, v Grécku je nudizmus problematický a oficiálne zakázaný (napriek tomu existuje jeden N-kemp na Kréte), jeden existuje dokonca aj v Turecku, ale na takej Malte je tvrdo postihované aj hore bez. Kto si pamätá juhoslovanský film z 80. rokov, Krása neresti? Odohrával sa vo fiktívnom N-kempe, v konzervatívnej, ortodoxnej Čiernej Hore. Nad bránou do kempu bol červený transparent komunistického typu, ktorý hlásal, že „U naturizma je budučnost.“ Folkáč Ivo Jahelka zas mal pesničku „tak mezi nás přiď, kto máš holou řiť“. Chytilová neskôr tiež čosi natočila na túto tému, zase z iného pohľadu. Vyhnání z ráje. Nie je zaujímavé, že predstava raja sa často spája s nahotou?
Ešte raz nakopnúť stroj času a ešte jeden kukuč do minulosti. Normálne zvažujem, či sa tam ešte vôbec objaviť a dobrovoľne sa infarktovať. Po čase nachádzam chuť a odvahu; psycho-fyzický striptíz môže pokračovať, na pláži je ešte hustejšie a grupáčovejšie ako minule, prichádzajúci dokonca vyjednávajú so skôr prídenými, aby sa posunuli, urobili novým minimum miesta. Vidím jediné miesto, celkom sa mi pozdáva, ale bude vyžadovať extrémne sebaovládanie – vedľa nejakej ďalšej hviezdy, ležiacej na internátnej deke. Prvé dve hodiny sa radšej ani nepozerám vedľa, zakrývam si tvár uterákom. Mladá sa učí angličtinu. Celú tretiu hodinu venujem naberaniu odvahy na nadviazanie kontaktu. Sme takmer rovnako blízko ako na manželskom (partnerskom) lôžku, a predsa nekonečne vzdialení, a predsa to nie je vôbec ľahké. Nakoniec pozbieram aspoň minimálnu odvahu a navrhnem, že ju môžem vyskúšať zo slovíčok. Očakávam: a) namiesto odpovede len opovržlivý pohľad, b) tri slová, z ktorých prostredné bude predložka „do“ c) je správne! S úsmevom mi podáva učebnicu a ukazuje odkiaľ mám začať. Celkom príjemná Lesson 24 – Nudist Basics. Moje nervy, ona ide pohľadať kamarátku. Kamarátka sa sťahuje k nám, posúvame sa, aby sa aspoň čiastočne zmestila, ocitám sa medzi nimi. Príbeh by mohol mať rôzne pokračovania, ale najpravdepodobnejšia verzia bude asi taká, že večer budú niekoho bolieť ruky, ale tentokrát nie z práce. ... Zdá sa, že väčšinou majú rady, keď si ich aj TU niekto všíma, prihovorí sa, pokecá, aj zoznámi. (Nahé zoznamovanie, silná káva?) Ale nebaľte ich, nepozývajte na kávu, do kina, na diskotéku – alebo skúste to, ak chcete, možno natrafíte na fungujúcu známosť aj TU – ale mne bolo naznačené, že TU sa stretávať môžeme, spojiť naše deky, pokecať, zaplávať si spolu, ale tam vonku, tam nie, na to nech zabudnem. Nie je to trochu absurdné, môcť sa stretávať nahí, ale oblečení nie? Počul som o dvojici, ktorá sa zoznámila TU, randili TU, možno aj dieťa splodili TU (nie vždy je pláž plná), a teraz trávia celé víkendy aj s dieťaťom TU.
Tretíkrát som bol aj s troma kamošmi (fóbiu z viditeľných prejavov vzrušenia na verejnosti nakoniec prekonali) a moje (naše) nervy, stretli sme našu spolužiačku. Zďaleka na nás kývala, takže stretnutiu sa už nedalo vyhnúť. Mala veľkú internátnu deku, na ktorú nás všetkých pozvala. Na druhý deň v škole sme sa pokúšali s týmto zážitkom chváliť ostatným, ale nenašiel sa nikto, kto by nám to bol ochotný uveriť. Nanajvýš niektorí možno na 50% uverili, že bola hore bez. Ale N-verzii neuveril nikto, tak sme sa na to skoro vykašľali, chváliť sa týmto zážitkom. V tých rokoch nebolo bežné ešte ani hore bez.
Prúša je úchyl. Taký veľký, že sa nikdy neodváži vkročiť až na pláž. Sleduje dianie z prístupovej cestičky, alebo z hustých kríkov, takmer na samom okraji pláže. Vitajte v úchyláriu. Prípadne, ako vo fimoch, má dlhý plášť a pod ním nič, a z času na čas, pred prichádzajúcimi alebo odchádzajúcimi ženami, ešte alebo už oblečenými, zopakuje nacvičené pohyby. Rádove o niečo menej úchylné indivíduá sa odvážia priamo na pláž. Voyersky orientovaní si môžu dať záležať na vhodnom výbere miesta ležania, s kvalitným výhľadom medzi 2 polgule, alebo ešte lepšie 2-3 x 2 polgule. Takí ani vôbec neležia, ani neplávajú, ale vydržia celé hodiny stáť nad svojím objektom, so sústredeným pohľadom. V prípade potreby môžu zaujať pozíciu po kolená vo vode, ak objekt leží tesne pri brehu a tým znemožňuje ten správny vizuálny prístup z pevniny. Nikdy s nikým neprehovoria, jasné, že ani so svojimi objektami. Alebo sa môžu aj 8 x denne sťahovať, vždy keď sa niekde objaví zaujímavý objekt. Môžu sa nájsť aj takí, čo novinami maskujú pohyby rúk. (Ak sú noviny hore nohami, alebo sú v jazyku, z ktorého dotyčný nerozumie ani slovo, maskovanie je dosť amatérske). Počul som aj o starom pedofilovi, ktorý si to robil priamo pred mladou mamičkou a (hlavne – asi) jej malou dcérou, bol dokopaný štyrmi chlapmi a viac sa neukáže. Celkove, prítomnosť úchylov je zriedkavý a okrajový jav. V kempoch sa nevyskytujú vôbec. Nielen mužské správanie môže ojedinele prekročiť isté hranice: najväčšia exhibka si ani neľahla na pláž, ale doprostred prístupovej cestičky (!), aby ani jeden z okoloidúcich neprišiel o možnosť detailne si prezrieť najintímnejšie časti jej tela. O jej permanentne a maximálne roztiahnutých nohách škoda hovoriť, to musela doma špeciálne trénovať. Toto bonus prekvapenie sa skrývalo tesne za zákrutou, takže šokovaní cyklisti ledva stihli zabrzdiť...
Porovanie minulosti (takých 15 rokov dozadu) a súčasnosti: v čom je najviditeľnejší rozdiel? Ale veď viete ako sa v posledných rokoch rozmohlo holenie intímnych miest... A po druhé, posledným zhadzovaným kusom (kúskom) oblečenia súčasných žien sú dnes väčšinou tangáče. ...A čo robia nudisti v zime? Chodia do sauny – ja nie, saunu nemám rád. Aj TAM, v lete, chodím len zriedkavo, zaplávam si, uschnem, a už letím. Boli už aj pokusy vyhradiť hodiny pre N-plávanie v zime na plavárni, ale údajne stroskotali pre nezáujem. (Napríklad v Česku je toto bežné, pomaly v každom väčšom meste). Niektorí vraj nechápali, načo je dobré zimné N-plávanie, keď tam nesvieti slnko.
Tak si užite leto, ale nepreháňajte to, vyhýbajte sa nebezpečnému poludňajšiemu slnku. O tých, ktorí sa celé leto, deň čo deň, od ráno do večera (žeby bol nudizmus návykový?) pražia na plnom výslní ako kaktusy, mám vážne obavy. Rakovina kože je v posledných rokoch na vzostupe (čo všetko je na vzostupe...). Čo sa mi ešte nepodarilo zmapovať, je dianie za vysokými múrmi, oddeľujúcich pozemky okolo multimilionárskych víl od okolitého sveta obyčajných ľudí. Za také múry ma doteraz ešte nikdy nikto nepozval.
