Som sympatická blondínka (alebo brunetka, čo ja už viem), bla bla bla, medzi moje záujmy patrí bla bla bla. Čerstvo nadviazaný virtuálny vzťah sa začal vyvíjať veľmi sľubne, v treťom maili bol dohodnutý čas a miesto stretnutia, všetko navrhla ona. Stretnutie dopadlo neslávnne – jej vinou sa vôbec neuskutočnilo, stál som na tom pochybnom mieste pri opustených telefónnych búdkach skoro hodinu, hádzal pohľadmi na všetky okoloidúce ženy – tak ktorá z vás to bude? Ty by si to aj mohla byť, ale nie si, ty by si to ani nemusela byť. Na druhý deň ráno jej píšem mail – ja som tam bol, ale ty si neprišla, a pritom sme si ešte hodinu predtým potvrdzovali, že to skutočne platí a mala si aj moje telefónne číslo. Slovo krava v poslednom momente pred odoslaním cenzurujem. Mládenec René, po neúspechu strašnom tomto, depku hlbokú chytil – veď ona tam určite bola, omrkla, zrušila, utiekla. Odpoveď pochopiteľne neprichádza. Pochopil som neskôr, keď som si dával ďalší inzerát – ona je zrejme taký zoznamovací robot – odpovedá snáď na každý inzerát, jej text je vždy rovnaký copy-pastový, bez ohľadu na text inzerátu vyzývateľa. Odpovedám – máš smolu, mala si prísť minule, krava, a už necenzurujem. Toto mi pomohlo jej otravných mailov navždy sa zbaviť.
Pri pokuse druhom, René mládenec neopatrne kolieskom myši pri vypĺňaní formulára potočil, nevšimol si, že kraj iný, 200 km vzdialený uviedol. Ponuka aj z nesprávneho kraja prišla a ona sa k tomu postavila tak, že ak za niečo stojím, tak prídem aj tam. Idem, po tom ako sme si vymenili fotky, čo by mohlo trochu uľahčiť stretnutie - čakať na niekoho kto nevieme ako vyzerá, koho si ani nevieme predstaviť, nie je až také príjemné, ale zisťujem, že ani fotka to veľmi neuľahčuje. Je príjemná a dosť sa podobá na tú na fotke. Rozvedená s 8-ročným dieťaťom. Priniesla dokonca aj celý album fotiek, na tej maturitnej som nenápadným bleskovým otočením na druhú stranu preveril ceruzkou napísaný rok a odhalil, že si niekoľko rokov veku odrátala. Ak sa uvádza vek 29, môže to znamenať aj vysoko nad 30. Viackrát som neprišiel, ešte mi veľakrát písala, ja som aj ako sa patrí odpovedal, len ďalšie stretnutie už nebolo, tentokrát z môjho rozhodnutia. Dnes mi ešte občas pošle mail, taký aké najviac neznášam – ak toto hneď nepošleš aspoň 10 ľuďom, niečo ti odpadne, alebo zhnije, a ak pošleš, budeš obrovsky šťastný, postihne ťa doživotné pravé šťastie, nastane tvoj čas pre splnené sny alebo prinajmenšom ťa postihne materiálne šťastie mojsejovského typu.
Stretnutie č.3 bolo tiež veľmi zaujímavé. Veľká manažérka jednej veľkej banky, decentne pôvabná, v elegantnom kostýmčeku, a pritom vyžarujúca niečo dosť vzácne, príťažlivosť premiešanú s ... (nepomenovateľné nechávam nepomenovaným). Len dobrá herečka, alebo ...? Tiež rozvedená a tiež s 8-ročným dieťaťom. Ja s ňou ostro kontrastujem oblečením (dúfam, že len tým), mám modré tričko (ešte dobre že nie to čierne, s tou lebkou a pentagramom), bermudy a sandále naboso. Kamarát skúsenejší v zoznamke ma varoval, že dress code pri zoznamovacích stretnutiach pre muža je bezpodmienečne oblek a kravata, ale ja beriem nie meno Božie, ale jeho rady naľahko. Stojí mi za pozornosť taká, ktorá ma nie je ochotná akceptovať v tričku a bermudách a sandáloch naboso, aspoň keď je 36 stupňov v tieni? Zdá sa mi, že stretnutie sa vyvíja v pohode, úvodná fáza roztápania ľadov v komunikácii, sprevádzaná chlípaním kávy a džúsika je za nami, uvoľnení nachádzame množstvo pre obe strany zaujímavých tém. Ja sa poznám a teda viem, že musela by sa mi extrémne páčiť, aby som navrhol ďalšie stretnutie hneď na druhý deň, ale toto je práve taký prípad! Súhlasí veľmi ochotne, ale pýta sa, či by mohla prísť aj kamarátka. Trochu ma to prekvapuje, ale nedám sa vyviesť z miery, nie je problém, hovorím, príď kľudne aj s kamarátkou. V trojici sa stretávať sa mi dnes už celkom páči, a keď uvidím akú má kamošku, lepšie spoznám a prekuknem aj moju novú lásku. (Nič, samozrejme, nezmením na veci, že ženy sú v prekukávaní mužov o dve triedy lepšie ako opačne). Na druhý deň chlípeme kávu už v trojici. Keď sa pokúšam navrhnúť ďalší program, láska ma znova prekvapuje, pre moje uši veľmi zvláštnou odpoveďou: „Mňa sa nepýtaj. Vieš, my dve keď sme spolu, tak ja nikdy o ničom nerozhodujem. Ako ona povie, tak bude.“ Druhá nič konštruktívne nenavrhla, len toľko, že pre dnešok už končíme. Dešifroval som to celé tak ako som to celé dešifroval (toto už znie ako tie parlamentné kydy, pomaly), a pri tomto zoznamovaní v skutočnosti išlo o tú druhú. Pravdepodobne sa nikdy nedozviem, či som to dešifroval správne. Na tretí deň som dostal stručný a nepotešujúci mail: „Prepáč, ale musím ti povedať, že sa už nestretneme. Nech sa ti v živote darí.“ Od tej prvej, pani Úžasnej. Po tejto príhode a skúsenosti, mládenec René povedal si, že nabudúce nie už kariéristku veľkú, lež takú čo nijakých ambícií nemá hľadať pôjde.
Kto sa teší na zážitky z kategórie kategórie „on hľadá ju, flirt, sex“, dočká sa tiež, ale ďalšie stretnutie, už predposledné z kategórie „on hľadá ju, vážne“, tiež nezaostávalo za predchádzajúcimi a bolo všetkým možným, len nie štandartným zoznamovacím stretnutím aké by človek očakával. Už prvý jej haluzný mail čosi naznačoval, prinajmenšom mimoriadnu hyperaktivitu, uletenosť a nedočkavosť. Na každý ďalší môj mail prichádza do 10 minút trojstranová odpoveď, to by bola dobrá plodná blogerka! Aspoň pokiaľ by išlo o kvantitu. Ja, nešportový typ, ktorý v živote nedržal v ruke nič podobné tenisovej rakete, som bol virtuálne znásilnený a musel som sľúbiť a odprisahať, že budeme chodiť hrávať squash. Večer o 21.00 dostávam sms, nech okamžite prídem hrať ten squash, ona je už na ceste do nejakej telocvične. Podotýkam, že doteraz sme ešte nevideli, ani na fotke, ani naživo. Moja odpoveď, že dnes mi to nevyhovuje a radšej zajtra, mi možno už začína znižovať kredit v uletenosti, flexibilite, kreativite, mužnosti a čojaviemčom ešte. Hlavná myšlienka jej ďalšieho mailu je o mieste nášho budúceho prvého stretnutia – ďalší squash až inokedy, ale navrhuje nestretnúť sa v žiadnej kaviarni, cukrárni, čajovni, ani v parku, ani v hypermarkete, ale u nej doma. Trochu nezvyklé sa mi to zdá, ale akceptujem a moja nedočkavosť, zvedavosť a iné rastie. Aká bude? Zaujmem ju niečím? A ona mňa? Podobám sa aspoň trochu na toho, koho túži stretnúť? Bude sa chcieť stretnúť aj druhý krát? Budem chcieť ja? Vyjde nám to snáď? Bolo by to krásne, keby to vyšlo. Začať nový harmonický vzťah. Zabudnúť na trpkosť minulých rozchodov. Mať novú nádej. Starý smoliar a nová nádej, odteraz spolu, v dobrom aj zlom. Pomôcť náhode, pritom neveriť, že existujú náhody, nečakať na zaseknutý výťah s programom „ty a ja“. Možno taká akú si predstavujem sa ani nedá stretnúť na zoznamke, pretože taká zoznamku ani nepotrebuje. Rýchlo späť na zem, kúpiť kvety, na návštevu s prázdnymi rukami, to nie, neznáma sa tvári zaneprázdnene, pracuje v nejakej zahraničnej workalholickej spoločnosti, nebude doma pred 21.00. V čase, keď sa obvykle už navliekam do staromládeneckého pyžama, vyberám kvety v hypermarkete a čakám na upresnenie času návštevy v neznámom byte na druhom konci mesta. Ona, nazvime ju Elvíra, každú chvíľu posiela sms s textom, že ešte stále nemôže odísť z firmy, ešte chvíľu, ešte chvíľu. Dnes sme si dokonca stihli vymeniť mailom fotky, ktoré ukojili našu zvedavosť a mohli by pomôcť pri vzájomnom spoznávaní. Elvíra mi poslala fotku, na ktorej sa vášnivo objíma s nejakým chlapom, vyzerajú ako nadránom po nejakej párty, tiež by človek nečakal tento typ fotky pre účely vážneho zoznámenia, ale od nej už neexistuje nič čo by ma mohlo prekvapiť. Keď konečne stojím pre bránou jej paneláka s už čiastočne zvädnutými kvetmi, je už po 23.00. Fotky nám vôbec spoznávanie neuľahčujú, ale nie je ani problematické, pretože na tom mieste je síce tma ako neviem kde a najbližšia svietiaca lampa je vzdialená dobrých 300 m, ale približne v takom okruhu žiadne iné osoby okrem nás nie sú. Čakám pozvanie hore na byt, ale Elvíra mi sklamane, alebo predstierano-sklamane oznamuje, že nemôžeme ísť hore, lebo spolubývajúca, ktorá mala vypadnúť, nakoniec nevypadla. Hľadáme najbližší otvorený bar, kecáme, roztápame komunikačné bariéry (podľa doterajšieho priebehu udalostí by vlastne už žiadne nemali byť). Sklamanie je asi obojstranné. Predstavoval som si ju nejako celkom inak. Tú energiu a šarm, ktoré sálali z jej mailov a smsiek, teraz akosi už nepociťujem. Musí byť aj Elvíra sklamaná mnou, musí to byť vzájomné, spravodlivosť víťazí. Sedíme tam ako dva kusy zmoknutej hydiny a popritom unavene komunikujeme. Ešte sa ozývame aj po tomto neobyčajnom stretnutí, ale vzájomná telefonická a mailová komunikácia vedie kamsi do stratena. Už s ňou nechcem hrať squash, a ona ma ani nepozýva. Napravíme si perie a ide sa ďalej. Žiť. Život je len hra, a hra musí pokračovať.
Zoznamovanie v rubrike „on hľadá ju, flirt, sex“, prípadne „ona hľadá jeho, flirt, sex“ je zas iné kafé. V podstate nič pre mňa, ale zvedavosť káže vyskúšať aj túto kategóriu s chladne vecnými, inokedy zas neuveriteľne bizarnými inzerátmi. Beriem to ako chvíľkový úlet (v prípade úspechu), alebo ako chvíľkový úlet (v prípade neúspechu). Jej mail je veľmi stručný: ak máš záujem stretnúť sa s atraktívnou ... (nasledujú nejaké čísla, a hlavne telefónne 090X ......), ozvi sa. Stretávame sa v hypermarketovom chráme konzumu, chlípeme kávičku. Teda, žiadna Roman Tyčka (niežeby som práve to očakával). Hovorí, že je rozvedená s 8-ročným dieťaťom, celkovo veľa nenahovorí, hlavne počúva mňa a pritom sa záhadne usmieva. Má úžasnú postavu, ale okrem týchto na prvý pohľad viditeľných predností márne hľadám ešte niečo, čo by ma zaujalo. Keď začnem rozhovor navigovať smerom let`s talk about sex baby, hovorí, že o „tom“ netreba rozprávať, to treba robiť. Po kávičke sa chce pozrieť ešte do nejakých obchodov, navštívime pár butikov, ohmatáva tie fajnové veci a hovorí toto by sa mi páčilo, aj toto, aj toto. Ceny ako keby ani neboli v Sk, všetko to tam má o jednu nulu viac, oproti tým, ktoré poznám ja. Skôr ako prichádzam domov, dostávam takúto sms: „Ahoj. Mám na teba jednu prosbu. Vedel by si mi ako gentleman finančne vypomôcť? …“ Na druhý deň nemá čas, ale kým je u kamarátky (?) na druhom konci mesta, dostávam prvé úlohy: mám zohnať jablká a banány a potom ju zobrať domov. Na tretí deň, v tej istej hypermarketovej kaviarni, po dvoch odchlipnutiach hovorí: „To tu musíme márniť čas? To ma nemôžeš už zobrať k sebe?“. ..... Prehodím teraz rýchlo výhybku: nabudúce píšem na ona hľadá jeho, dostávam neuveriteľne dlhý mail (copy & paste), okrem iného podmienkou k tomu, aby sa vôbec mohlo stretnutie uskutočniť je zaslanie tuším 300 Sk kreditu na jej mobilný telefón a zdôvodňuje to zlými skúsenosťami: stáva sa jej, že muži si dohodnú stretnutie a potom neprídu. Nuž, nie zlý spôsob ako mať vždy plný kredit. Na moju námietku, že ja som seriózny a na dohodnuté stretnutie určite prídem, dostávam takúto odpoveď: „A zabudol si dodať, že by to mohlo byť na prvý krát aj zadarmo a potom by si sa viac neozval máš ma za blbú či čo“.
Dá sa aj inak ako inzerátmi, napr. na http://www.partneri.sk alebo na http://forum.azet.sk (sorry, ešte stále som sa nenaučil formát http) vyplniť svoj profil a čakať na odozvu, alebo vyhľadávať partnerku podľa vlastných kritérií. Niekedy je až neuveriteľné čo tam ľudia dokážu o sebe popísať. Niečo vlastnými slovami, niečo výberom z ponúkaných možností. Od zoznamky očakávam, že tu nájdem ... Záľuby: snáď najčastejšie sa vyskytujú také intelektuálne ako nakupovanie, sex a spanie. Láska pre mňa znamená ... Môj vzťah k príležitostnému sexu je ... Môj vzťah k fajčeniu, alkoholu, drogám... Vierovyznanie... Domáce zvieratá (o.i. mám vtáčika, pavúka, koňa). Môj partner by mal byť ... (o.i. niekto, kto mi navarí, operie, uprace). Dobré jedlo si najradšej vychutnám (o.i. z partnerovho bruška – btw. veľmi často vyberaná odpoveď...). Čo dosť dobre nechápem, je napríklad ako môže byť niekto katolíčka a súčasne vyhlasovať, že najlepší je sex na jednu noc, a že láska je len prízemný prejav citovej slabosti. Tu sa nerozlišujú kategórie, sú tu seriózne aj neseriózne vyzerajúce profily, s fotografiami aj bez, ale medzi tými babami, ktoré pózujú obvykle v prádielku a obvykle majú aj zaheslovanú fotogalériu, je neuveriteľne veľa lesbičiek – len pre dievčatká, chlapci nepíšte, chlapci odchod. Tu určite nie je každý tým za koho sa vydáva, nemôžete si byť istí vekom, pravosťou fotky a dokonca ani pohlavím, ale analýza dokázala, že z celkového počtu rádovo desaťtisícov ženských profilov je (stav k 24.3.2005) 318 nadržaných, 1767 sexíc, 30 vyholených a 269 kuriev – takýchto, zrejme nie náhodne vybratých nickov. Povedal by som, že z tohto mračna nezaprší, ale na psychoanalýzu je to dobré.
Toľko rôznych vecí už existovalo najprv reálne, a až potom virtuálne na nete. V prípade zoznamky by to mohlo byť raz opačne. Live zoznamka (tzv. uličná) je tu už dávno, ale nie je na prvý pohľad jasné u koho záujem je a u koho je riziko odfajču. A ulicu mnohí/é považujú za miesto nehodné zoznamovania. Množstvo dvojíc prejde okolo seba, vyšlú telepatický signál, ale na viac odvahu nenájdu a nikdy sa už neuvidia. Mohli by to vyriešiť zoznamovacie tričká. Jedna farba by znamenala vážne, iná flirt. Prípadne by na tých tričkách mohli byť aj načmárané základné informácie – profily. Pre „ona hľadá ju“ a „on hľadá jeho“ by boli použité nejaké celkom špeciálne farby tričiek, aby nedošlo k tragickému omylu.
Ešte jeden pokus som urobil, znova v serióznej kategórii, a dúfal som, že tento raz zažijem už jedno štandartné, pozitívne a perspektívne stretnutie. Začínala minuloročná jar, a ako jeden z hlavných záujmov som uviedol turistiku, pozitívny vzťah k nej vítaný aj u partnerky. Ajhľa ako to dopadlo: stretli sme sa (opäť žiadna kaviareň ani hypermarket) v lese, v altánku na začiatku turistickej značky. „Nepoznáme sa už?“, na túto otázku – vinou mojej nemožnej pamäte na ľudí a tváre – odpoveď nepoznám. Na základnej si chodil o rok vyššie, do céčky, a na strednej do áčky. Už si matne spomínam, poznali sme sa síce minimálne, jej priezvisko sa mi podarí uhádnuť až na tretí pokus, ale je to tak – poznáme sa od šiestich rokov. Dnes je rozvedená s 8-ročným dieťaťom. Bývalého manžela vykresľuje v nedobrom svetle, a priznáva, že má tendenciu tak vykresľovať pomaly už všetkých mužov. Robíme krátku, asi hodinovú túru. Pripomenie mi, že v ôsmej triede som bol zamilovaný do jej kamarátky. Táto zamilovanosť je už dávno uložená v bielych sektoroch mojej pamäte, bez nej by som si na toto už asi nikdy nespomenul, pretože táto patrí k mojím menej významným zamilovanostiam. Ale... bolo to tak, nepopieram. Celkom príjemné stretnutie, ale beriem ho ako takú malú stretávku, a dobrá perspektívna zoznamka chutí inak.
Tak teda – nech každý stretne koho túži stretnúť.
