Vulgárne lásky vyznanie

V ničom sa neodporúča zovšeobecňovať, a tak Xénia môže byť z rozvrátenej rodiny, a nemusí, takisto ako opačne (čo opačne?). Čašníčka v espresse, 18, dobre vyzerajúca, dynamická, temperamentná. Pracovitá – slovami vedúcej kaviarne povedané „chlapci, také dievča si hľadajte, do roboty ako drak“. Nielen do roboty. Žiadna intelektuálka. Milé intelektuálky, nevkladajte mi do úst čo som nepovedal, nepovedal som, že intelektuálky sú lenivé. My sme mali o desať viac a Ciciak ju chcel zbaliť. O Ciciakovi sa dá povedať, že s ničím a s nikým a ničím sa nemaznal, nezaťažený intelektuálnym ani univerzitným myslením, bývalá učňovská mládež. (Hééj, to nehovorím so žiadnym dešpektom, sú veci, v ktorých sú lepší intelektuáli a sú veci, v ktorých sú lepší ne-intelektuáli – vzájomne sa máme čomu učiť). U začínajúceho alkoholika sa začínali prejavovať úvodné fázy agresivity. Koketoval s tým, ale nakoniec tomu nepodľahol, našťastie. Potom ako Xénia odmietla vôbec začať uvažovať o rande s Ciciakom, v stave začínajúcej alkoholovej agresivity ju zahrnul spŕškou nelichotivých slov. Ale viac ako Ciciakova neokrôchaná agresivita ma prekvapila reakcia Xénie, ktorá, celkom hluchá k stupňujúcim sa urážkam, mu prinášala ďalšie a ďalšie pivá, s úsmevom na perách, očividne zvyknutá na podobné zaobchádzanie. Ciciaka už espresso nelákalo, ale ja som tam ešte zavítal, viac-menej zo zvedavosti, alebo ťažko racionálne zdôvodniť kvôli čomu. Hádam neklíči vo mne nejaká submisivita? Privítanie bolo veľkolepé. „Načo si vôbec došiel, debil, k***t, si myslíš, že u mňa niekedy niečo dosiahneš? Si myslíš, že ja sa budem zahadzovať s takým debilom, k***tom? Ani keby si bol jediný na svete, to budem radšej lesba potom, asi. Debil.“ Všetky hlavy prítomné v espresse sa otočili k nám, všetky uši zbystrili pozornosť. Rekcia uhladeného polointelektuála, 28: „Tak vieš čo, tak ja idem preč teda, radšej“. Hahaha, nabudúce to už bude iná reakcia – to som ešte netušil. „Ale kam by si chodil? Veď sa neurážaj, to ja len tak... Čo si dáš?“ Na rozdiel od Ciciaka, mne sa podarilo stretnúť sa s ňou aj mimo espressa. Myslite si čo chcete, ale bol som zvedavý ako sa bude Xénia správať na – nazvime to trebárs rande. Tajne som nasmeroval ďalšieho kamaráta – nazvime ho Divák (podľa vzoru Papuľa, Versače, Tiroláčka, ...), aby nás pseudonáhodne stretol. Rande prebiehalo v podstate bez prekvapení – vytrvalý prúd nadávok z jej strany na moju hlavu neutíchal. A to v nezmenenej forme aj pred Divákom, ktorý potvrdil, že s niečím podobným sa ešte zblízka nestretol. Všetko podľa tých najhorších očakávaní. Stretnutie č. 4 – znova v espresse – bez prekvapení. S malou obmenou tak ako o 4 odstavce vyššie. „Ty máš 28 a ja 18, ale niekedy mám dojem akoby to bolo naopak, trtko“. Toto ako bonus track. Ale prichádza nikým neočakávaná zmena – v mojom správaní. Nikdy predtým, a nikdy potom som nepovedal niečo podobné žene. (Teda v skutočnosti on, hlavný aktér, môj kamarát. Ani ja). To len viacnásobné vyprovokovanie a psychické deptanie mohlo chvíľkovo spôsobiť niečo také. „Nenávidím ťa, ty p***!” Tak som zasipel. (Teda v skutočnosti on, hlavný aktér, môj kamarát). V živote som sa nestretol s takou rýchlou zmenou správania u niekoho, v priebehu jedinej sekundy. Xénia zmäkkla, takmer sa rozplakala, tácka s pohármi jej vypadla z rúk, … tieto črepy aj tak nikomu šťastie neprinesú… “Ale… ale prečo??? Veď ja ťa mám rada! Vážne! Fakt! Milujem ťa!” Možno ma mala skutočne rada, pretože vtedy (keď bol pri tom aj Divák) sme stáli na zastávke veľmi dlho, nechali sme odísť všetky autobusy, a ešte hodinu čakali na prvý nočný spoj. O čom vtedy Xénia rozprávala, to už viete.