(1. časť článku nájdete tu.)
Odporúčam zaviesť pravidlo č. 1: nevytiahneš mobil v blizkosti hlavy a tela inej osoby, napr. v tlačenici. Nevolať, ak sa v okruhu 2 – 3 m nachádza iná osoba, s výnimkou nášho spoločníka / -čky (-ov / -čiek) v prípade, že im to nevadí.
Vzhľadom na krátku dobu masového rozšírenia mobilov sa ešte nestihla vyvinúť etiketa mobilného telefonovania. Jasné a všeobecne akceptované pravidlá – kde, v akých situáciách je volanie vhodné, nevhodné, či zvlášť nevhodné a ospravedlniteľné – keď to trošku preženiem – iba pri ohrození života. Mobily sú krásnym príkladom ako dokáže ľudstvo takmer od večera do rána totálne zblbnúť. Mení sa naše správanie, zvyklosti i zmýšľanie. Skutočne považujete za normálne a dokonca nevyhnutné byť vždy a všade na príjme? Aby sme v našich intenzívnych, adrenalínových, na plno žitých životoch nič nezmeškali, žiadnu informáciu, žiadnu príležitosť, žiadnu zbytočnosť? Nevyrábame si náhodou (aj) mobilmi bonusový stres?
Boli sme minule s priateľkou na koncerte, pred začiatkom ktorého som ju skúsil požiadať, či by mohla vypnúť svoj mobil. Jej reakcia bola “a čo ak bude niekto volať”? Vidí sa mi, že mobily nás robia vystresovanejšími a aj úzkostlivejšími, pokiaľ ide o strach o našich blízkych. Podľa takejto logiky, predtým – kým boli len pevné linky – by sme sa predsa nemohli nikdy ani pohnúť z domu, veď niekomu z blízkych by sa mohlo kedykoľvek niečo stať a my by sme nemali šancu sa o tom včas dozvedieť. Spomínam si na rozhovor s jedným veľkopodnikateľom, ktorý na otázku ako zvláda výchovu detí, keď na ne vôbec nemá čas, povedal, že “to je otázkou mobilného telefónu!” K pozitívnym možnostiam poskytovaných mobilmi patrí možnosť dovolať sa záchrany napríklad pri ohrození v horách (isteže, existuje pár ľudí, ktorým mobil zachránil život). Nemusieť hľadať búdku, keď sme odcestovaný. Pre niektorých možnosť kontaktu s cudzou ženou (mužom) bez obavy, že zdvihne jej manžel (manželka)... Pre veľmi mladých a nesmelých možnosť napísať vyhliadnutej pipine SMSkou to, čo sa jej boja alebo hanbia povedať. Pre niektorých možnosť posielať SMSkové návrhy finalistom Superstar. Mobily skutočne masívne zmenili naše správanie, zvyklosti i zmýšľanie.
Niektorí sa aj snažia byť ohľaduplný a riadia sa ešte neexistujúcou etiketou - v kine, divadle, na koncerte - stíšia alebo vypnú zvonenie. Stačí? Mne nie... Pravdepodobne ani iným senzibilom. Okolo nás je na 2 m2 je 8 zapnutých mobilov a nás to bolí. Bolo by treba vypnúť. Najneznesiteľnejšie sú pre nás senzibilov dopravné prostriedky – kovové Faradayove klietky – hlavne keď je tlačenica – čo s vami, večne zapnutými? Asi žiadna etiketa vás nenaučí pred nástupom do dopravného prostriedka vypnúť mobil. To by sme my senzibili chceli asi nemožné. Tak prosíme, aspoň nedvíhajte v tých tlačeniach, alebo keď si teda myslíte, že si nemôžete dovoliť nezdvihnúť, aspoň obmedzte dĺžku telefonátu na minimum. Vaše prvé slová sú takmer vždy „som v autobuse“. Fajn, aspoň sa môžem uistiť v tom, že aj ja som v autobuse. Nad moje chápanie ste vy, ktorí si v autobuse spomeniete, že treba niekomu volať, a potom na najbližšej zastávke o 2 minuty vystúpite. To ste už nemohli 2 minúty počkať a volať vonku? Majitelia bavorákov a hlavne jeepov, vás takmer nikdy nevidím za volantom inak ako telefonujúcich - aké to môžu byť kšefty, ktoré vyžadujú mať neustále pritlačený telefón na uchu, alebo je to aj súčasť imidžu? Na takýto imidž ja, vážení, zvysoka kašlem. A vtedy na kúpalisku ste ma neurotizovali súčasne hneď dvaja. Jeden zľava hodinovým telefonátom o tom, či jeho bývalá žena patrí k psychológovi alebo psychiatrovi, a druhý sprava svojimi kšeftami – postupným obvolávaním všetkých obchodných partnerov. Ajhľa druhé pravidlo mobilnej etikety – na miestach, kam sme prišli relaxovať, nebudeš obťažovať okolie svojimi problémami alebo kšeftami. A vy, ktorí telefonujete na zastávke autobusu, pokračujete v telefonáte počas celej hodinovej cesty, a pokračujte aj po vystúpení z autobusu – zrejme až do bezvedomia – patríte k najprotivnejšej sorte mobilných magorov. V bufete, v rade na obed, stojíš predo mnou a začneš kolegovi alebo kolegyni čítať cez mobil celý jedálny lístok. Tak to mi nerob, moja. V tom bufete majú dlhý jedálny lístok, čo je fajn, ale magorom a magoriciam by mali zakázať recitovať ho do mobilov. A prečo musím v tlačenici počúvať životne dôležitý mobilný telefonát o tom, že Lucia Uličná má nového frajera? Syndróm dvoj- či trojmobilovosti: niektorí majú dva od dvoch operátorov, iní jeden pracovný a jeden súkromný. Samozrejme obidva vždy zapnuté, obidva vždy pri sebe. Toto by som riešil tak, že všetkým by som dal iba jedno číslo, a ten druhý by som zapol iba keď by som ja chcel volať. Trojmobilovosť už znamená, že prakticky v každom momente sa treba zaoberať aspoň jedným z nich. Mohlo by byť zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako sa z čiastkových polí jednotlivých mobilov skladá výsledné pole – nie som odborník na teóriu elektromagnetického poľa – v takých skriptách sú samé integrály a divergencie rotácií – keby niekto vedel spočítať, či množstvo mobilov v tlačenici v dopravnom prostriedku skutočne znamená silné pole, za hranicou zamorenia.
Obávam sa, že výskum v tejto oblasti, aj keď má správne ciele, robí jednu chybu. Považuje za človeka len to čo vidíme - zhluk orgánov a nepozná biopole, resp. energetické pole v okolí tela človeka. Nemusíme byť nejakí ezoterici (nakoniec v týchto vodách pôsobí aj množstvo šarlatánov), ale predsa aj fyzika tvrdí, že v okolí telies (a to aj neživých) sa nachadza pole, tak ako môžu tvrdiť, že v okolí živého organizmu sa nenachádza nič, že žiadne biopole neexistuje? Je neviditeľné, takisto ako každé – aj elektromagnetické – pole. Moja (a nielen moja) hypotéza je, že práve toto biopole je žiarením mobilov brutálne narušované. To je niečo oveľa horšie ako to, že pri mobilnom telefonáte sa zohrieva tkanivo o 0,1 st. C (ako niektorí tvrdia). Človek je viac ako len viditeľné telo.
Mobilný telefón je telefón… Je to pravda? Dá sa z neho (aj) telefonovať, a v porovnaní s pevným telefónom má pokročilejšie funkcie. Ale v skutočnosti je to vysielačka, alebo rádiostanica. Názov telefón zvádza k tomu, že sa môže celkom neobmedzene používať. Mali by ste ho rovnako nerozlučne stále pri sebe zapnutý aj keby sme tú vec nevolali mobilom, ale vysielačkou, či rádiostanicou?
Najvyšší šéf jedného z mobilných operátorov nedávno vyhlásil (v Novinách STV v príspevku, ktorý bol o slabom rozšírení internetu v slovenských domácnostiach), že sa môžeme tešiť na internetovanie v dopravných prostriedkoch. Mobilní operátori by podľa môjho názoru mali presadzovať aj nejakú tu etiketu - kde je vhodné používať mobil a kde nie, tak, aby to nikoho neobťažovalo. Rozhodne by nemal propagovať používanie mobilov v dopravných prostriedkoch. Keď cestujete vlakom, 6 alebo 8 ľudí v kupé má zapnuté mobily a každú chvíľu jeden z nich volá, prípadne aj viacerí súčasne. Keď bude internet cez mobil dostatočne lacný, budú všetci súčasne a dlhodobo pripojení na net. Lákavá predstava príjemného využitia inak možno zabitého času při cestovaní, lenže … bude to obrovský elektrosmog, žiarenie takmer ako vo vnútri mikrovlnky. Takto to vyzerá už dnes v japonských dopravnych prostriedkoch. Desím sa toho.
Kým sa s určitosťou dokáže škodlivosť (čo sa, predpokladám, nakoniec stane, ale potrvá to ešte niekoľko rokov), mali by podľa môjho názoru mobilní operatori (utópia, obmedzujúca vlastný biznis, časť 2.): Upozorňovať na skutočnosť, že mobilné žiarenie je podozrivé zo škodlivosti a že volania z mobilov je potrebné obmedzovať.
Zdôrazňovať, že zvlášť nevhodné je vystavovať žiareniu deti – sú citlivejšie, sú vo vyvoji. Propagovať etiketu mobilného telefonovania – miesta, kde nie je vhodné používať mobil – napr. dopravné prostriedky, kiná, divadlá, ... Stiahnuť (klamlivé?) reklamy ako „teraz môžete volať koľko len chcete, až do bezvedomia a pod.“ Upozorňovať zákazníkov na to, že je vhodné mať zapnutý mobil čo najďalej od tela – doma, v kancelárii, pri spánku, ... – nenosiť stále v košeli, vo vrecku nohavíc, na opasku a pod. Pretože je asi naivné očakávať toto od mobilných operátorov, bude s tým musieť začať niekto iný.
Ako sa cítite – neustále ožarovaní mobilmi? Skúste aspoň občas na niekoľko hodín vypnúť svoj mobil, či pocítite ten rozdiel.
Veľmi si želám, aby som sa mýlil, a aby žiarenie mobilov nikomu neublížilo.
