Ako som sa stretol so susedkou ... na úsvite éry mobilov

Niektoré z nich podľa mňa úplne zbytočné, ako „tak uz o chvilu“, „uz sa zacinam chystat“, „uz som skoro hotova“, „pripraveny?“, „pipnem ti ked uz budem odchadzat“, „uz si isiel?“, „kde si teraz?“, „tak uz“, „budem predsa len chvilu meskat“. V tomto som nemoderný, radšej by som sa dohodol jedinou smskou o tom, či vôbec, a kde, a kedy. Pravidlo jedenkrát a dosť. Kľudne by som čakal 15 či 20 minút, v neistote, neinformovaný o aktuálnom stave partnerky, žmoliac raz v jednej, chvíľami zas v druhej ruke kvety (v prípade prítomnosti kvetov). Aby sa nám vôbec podarilo znížiť vzdialenosť medzi nami z interkontinentálnych 100 m na vzdialenosť dôvernú, výdatne sme využívali infraštruktúru mobilného operátora, preháňali signál ktoviekade, možno aj cez satelit krúžiaci na obežnej dráhe okolo Zeme vo vzdialenosti možno nejakých ..... km nad rovníkom.Za posledných zhruba 7 rokov sa mnohé naše modely správania výdatne zmenili. Dokáže sa vôbec ešte niekto dohodnúť na pevnom termíne stretnutia a trpezlivo čakať, po celú dobu prípustného meškania? Keď som s XYom dohodnutý na 18.00 a na mieste M je XY skôr ako ja, môžete si byť istí, že najneskôr o 18.01 volá, že čo je, že kde som. Poznám jediný účinný spôsob boja proti takýmto manierom. Po dohodnutí schôdzky vypnúť mobil. Čo nie je bez rizika, pretože neustále posúvanie termínov stretnutí zrejme patrí k budovaniu imidžu manažérskej dôležitosti. Cez vypnutý mobil sa ani nemám šancu dozviedieť, že si niekto buduje svojím meškaním a viacnásobným posúvaním termínu svoj imidž.Neskoré sobotné stretnutia povedzme 8-členných partií, to je už úplná hrôza. Vypínam krátko potom ako sa dozviem či vôbec, a kde, a kedy. Postavím sa do cieľa a neinformovano-naivne trpezlivo čakám. Riskujem teda dosť, riskujem, že možno ani vôbec nikto nepríde. Ostatní siedmi zatiaľ možno posúvajú termín, menia miesto M na miesto N, a posielajú si krížom krážom desiatky zbytočných smsiek typu „tak uz o chvilu“, „uz sa zaciname chystat“, „uz sme skoro hotovi“, „pipnem ti ked budem odchadzat“, „uz ste isli?“, „na ktorom rohu ste teraz?“, „ozvite sa ked sa budete blizit k nasledujucemu rohu“, „ozvite sa ked sa budete blizit ku kazdemu dalsiemu rohu“. Tak sa mi vidí, že dohody už nemajú takú platnosť, záväznosť ani vážnosť ako predtým – už vopred rátame s tým, že akákoľvek dohoda sa dá kedykoľvek zmeniť. Dochádza k devalvácii dohôd, hodnôt a hodnôt dohôd.Austrálski domorodci vraj dodnes nestratili schopnosť telepatického prenosu myšlienok až do vzdialenosti desiatok kilometrov, vybavíme si u nich stáž? A spomína si ešte niekto na časy nie tak dávno minulé, keď sme čmárali po výkladoch dámskymi rúžmi odkazy typu „Sme u Špinavca“, alebo nechávali také odkazy u barmanov?