Budem chvíľu virtuálnym moderátorom a predstavím hostí.
Milan Lapin, klimatológ, expert Ministerstva životného prostredia na klimatické zmeny a predseda Národného klimatologického programu, garant štúdia meteorólogie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave,
Ľudo Sluka , projektový manažér Nadácie Ekopolis a Centra energetických alternatív,
Juraj Lukáč, náčelník lesoochranárskeho združenia VLK,
Miro Žiarislav Švický, spisovateľ, hudobník, zakladateľ vedomeckého učenia, hlásajúci a žijúci lásku k Zemi.
Dokument Nepohodlnápravda vypovedá o znepokojujúcich skutočnostiach, využíva prezentáciuhrozivých grafov teplôt a koncentrácií CO2, ktorév posledných rokoch stúpajú do krajne podozrivých výšok; pôsobí na divákasugestívnymi obrázkami odlamujúcich sa obrovských kusov ľadovcov, vysvetľujepríčiny a súvislosti - a to všetko formou prednášky samotného Al Gore-a.
Takmer neuveriteľnázostava a rozdielnosť „backgroundu" hostí naznačovala, že ich prístupya názory budú takisto odlišné. Neuvádzam presné citáty, ale voľnepreformulované myšlienky diskutujúcich. Nasleduje v podstate surový záznamtých podstatnejších častí diskusie.
Milan Lapin
Problematikou sazaoberá viac ako 20 rokov. Svoje pohľady prezentoval v prezentácii Klímapolárnych oblastí a jej spojenie s globálnym systémom.
Film bol určenýhlavne pre amerického diváka, niektoré skutočnosti v ňom boli vyzdvihnutéviac, iné menej, ale v zásade je pravdivý. Al Gore-ovi vyčítajú nákladnýspôsob života, avšak pozitívne je, že vo veľkej miere využíva obnoviteľnézdroje energie. Každý z nás môže prispieť k redukcii emisií CO2,neznamená to vzdať sa moderného spôsobu života.
Čo vo filme chýbalo:dôležité je uvedomiť si význam fosílneho uhlíka. Záchyt uhlíka v lesochnerieši celý problém; cieľom je dostať uhlík do fosílií (t.j. pod zem). Trebazabezpečiť taký režim lesov, aby množstvo uhlíka v dreve a pod zemourástlo - tzv. prínos mŕtveho dreva. (Toto zatiaľ stále klesá).
Tieto otázky trebaprezentovať tak, aby ich ľudia nevnímali len ako hlas politikova ekonómov, ale tak, že existujú možnosti zmeny myslenia a životnéhoštýlu. Populizmus v politike môže byť škodlivý, napr. zníženie cenyenergií bude menej motivujúce k šetreniu. Spotrebitelia by sa mali naučiťsprávať sa rozumne, nepodliehať tlakom výrobcov (napr. kratšie záručné dobyvýrobkov majú za cieľ zvýšiť a zrýchliť obrat). Naši predkovia vedelitakmer všetko zužitkovať, nič nevyhadzovali.
V Kjótskom protokoleišlo o obchod; bol prijatý na základe nátlaku niektorých krajín. Pôvodnámyšlienka sa „zvrhla" tým smerom, že vyspelé krajiny OECD začali obchodovať s emisiamimedzi sebou. Preto sa nepovoľuje zvyšovať kvóty. Firmy sa budú snažiť získaťkvóty, ale štát by sa mal správať zodpovedne. Na Slovensku budú emisie CO2určite rásť, ale súčasne prídu nové technológie s menšími emisiami. Hocipríspevok EÚ k emisiám je menší ako príspevok USA a Číny, ak saEurópe podarí emisie znížiť o 20% ako sa zaviazala, bude vzorom preostatný svet.
Je známyalternatívnymi postojmi. Spôsobom, akým sa pretláčajú opatrenia protiklimatickým zmenám, je vecou biznisu a politiky, o čom svedčí ajspôsob obchodovania s emisiami. Uviedol závratnú sumu akú Al Gore ročne minieza energie. Veľká skupina vedcov a politikov používa demagogickéargumenty, téma sa stala globálnou výhovorkou pre ľudí, ktorým to vyhovuje.Základným faktorom klímy je zmena, takže nemôžeme očakávať koštantnú klímu.V našej biosfére je niečo, čo udržuje množstvo CO2 na mierevhodnej pre organizmy - keby to tak nebolo, množstvo CO2 by bolovyššie. Zabúda sa na to, že Zem je živý organizmus a že kľúčovú úlohuv zemskej atmosfére má biosféra. Nie sme pánmi tejto planéty, nemámekohútik od globálneho otepľovania. Tomu vládnu iné organizmy.
Podstatné je snažiťsa zachrániť staré lesy v ich prirodzenom vývine, náhradná výsadba nie jeadekvátnou náhradou, je to len „ekologický odpustok". Názor, že lesy môžemevyrúbať, ak zasadíme na rovnakej ploche mladé stromčeky, je omyl.
Ľudo Sluka
V podstatenastal konsenzus v tom, že globálne otepľovanie sa skutočne deje.Konsenzus nie je v tom, či sa tak deje antropologénnymi alebo prírodnýmivplyvmi (napr. slnečná aktivita).Otázka je, či proti klimatickým zmenám nepodnikneme nič, alebo budeme podnikaťkroky, aby sme antropogénne vplyvy obmedzili. Rozhodnutie je na nás, k čomusa prikloníme.
Zabúdame na emisieoxidov síry, dusíka. Púšťame sa do riešenia jedného, hoci možnonajdôležitejšieho problému, ale tým zanedbávame iné problémy a vytváramenové. Slovo „sustainable" (trvalo udržateľný) sa používa v mnohých prípadoch neoprávnenea zneužíva sa, skutočné pragmatické riešenia chýbajú.
Miro ŽiarislavŠvický
V našej duši sastala chorobná zmena - sme v nesúlade s prírodou. Tento pohľadpovažuje za hlbší ako pohľad ľudí, ktorí sú v politike, pretože tým chýba„citový kľúč od vecí." Príroda má svoju múdrosť - dá sa hospodáriť múdro aj hlúpo,dajú sa robiť veci podľa citu, v súlade s prírodou. Nachádzalsúvislosti: boj - obchod - živel ohňa - neurotická spoločnosť. Chcú nászatlačiť do kúta a potom to využiť. Veci treba riešiť hĺbkovým spôsobom,to sa nedá vysvetliť za chvíľu, ale je to niečo, čo sa môžeme naučiť. Niečo samusí úplne zmeniť - v duši. Bohatstvom Slovenska je, že sme lesnatákrajina, máme dobrú vodu.
Medzi účastníkmiz publika, ktorý sa prihlásili do diskusie, bol aj Juraj Rizmanz organizácie Greenpeace:
Nevidí veľký konfliktv prezentovaných názoroch hostí - môžu sa dopĺňať. Kjótsky protokol môžemeplniť vďaka tomu, že po roku 1990 došlo k pádu výroby. Kjótsky protokoltreba oceniť ako prvý krok - hoci možno aj nesprávnym smerom. Slovensko jejediným štátom, ktorý sa sťažuje na svoje kvóty CO2. Na jednejstrane chápeme problém - na druhej strane sa sťažujeme. Celá diskusia máideologický podtón. Najväčším nebezpečenstvom je ideológia luxusu -konzumizmus, spôsobujúci morálnu devastáciu.
__________________________________________________________________
Poviem už len toľko: myslím si, že opatrenia treba robiť už nazáklade podozrení, pretože si nemôžeme dovoliť čakať na dôkazy. Kým sa dočkámedôkazov, môže byť nenávratne neskoro. Každý má možnosť začať od seba - bezkvalitatívnej zmeny v myslení a dobrovoľného „uťahovania opaskov" sa nedosiahnenič. Jedným dychom hovoria o reštrikciách a súčasne o konkurencieschopnosti,celkom tomu nerozumiem. Samozrejme, že celé to niekto zneužije vo svojprospech, vždy to tak bolo. Nemôžem sa zbaviť pochybností o morálnychkvalitách ľudstva, čo ma napĺňa pesimizmom. Sú dva druhy nádeje: že opatreniapomôžu, a že rozhodujúci vplyv emisií na klimatické zmeny sa nakoniecnepotvrdí, ale potvrdí len čiastočne - ukáže sa, že závery boli veľmizjednodušené. Celé to nie je leno ekonomike, je to ideologický konflikt, a predovšetkým morálnya etický problém.
Či už na odľahčenie,priťaženie alebo namiesto záveru: diskusia prebehla vo výdatne klimatizovanej kinosále, písala sa polovicaapríla 2007.
