Jedného pekného krčmového večera mi raz akýsi "hudobný znalec" a odborník na slovo vzatý povedal takúto vetu: "Čo ty vieš o hudbe?!" No pravdupovediac o hudbe ako umení tvoriť hudbu viem veľký prd, ale čo sa hudby, ktorú mám rád týka, tak tam sa snažím vedieť veľa.
Niekde tu sa možno ešte nachádzajú staršie články, v ktorých som popisoval skupiny rôzneho charakteru. Bol som tvrdý metalista a metal som povýšil do takej hodnoty, že aj Metallica bola len ľudovka amerického, lacného a komerčného charakteru a neakceptoval som nič, pokým to nepochádzalo zo škandinávie a pokiaľ to nebolo tak brutálne, že až rozum pri tom zastával. A veľmi som sa nezmenil. Teraz pre zmenu nepočúvam metal, ale počúvam kapelu, ktorá je hudobný štýl sama o sebe, má skvelých fanúšikov a čo je "najhlavnejšie" - je z Nórska.
Kapela nesie prozaický názov Turbonegro. Pôvodne sa síce chceli volať Nazipenis, ale ktosi im povedal, že s takým názvom veľa albumov nepredajú, a tak si dali meno Turbonegro. Po nórsky Turboneger. Chlapci začali žiť pravým životom rebelov. Chľast, drogy a skoro hudba. Ich prvé nahrávky sú viac ako hrozné. Ale Turbonegro má vlastnosť zlepšovať sa, takže ich rané obdobie je ospravedlniteľné. Po čase sa ustálila aj zostava, ktorá verte či nie, vydržala až do tohto roku, keď sa začala pomaly ale isto rozpadať po kúskoch.
Turbonegro nahrali (teraz fakt neviem či písať nahrali, alebo nahralo, tak budem písať nahrali) svoj oficiálny debut v roku 1992. Dostal názov "Hot Cars and Spent Contraceptives", ktorý bol zmes všetkého čo sa pomiešať dá, ale hlavne to bola surová hudba. Vo Švédsku ich v rádiu označili nasledovne: "Radio Birdman meets Venom in an institution for sexually abused retards", to bolo asi kvôli záľube členov skupiny tvoriť texty, ktoré boli sexuálne orientované a neboli príliš pacifistického charakteru. S takýmto druhom hudby, patria k sebe fanúšikovia, ktorí majú fúzy a lá Village People a oblečení sú v rifľovom (modrom). Niet sa čo čudovať, že Turbonegro sa nechalo inšpirovať a zrazu mali všetci fúzy okrem Euroboya (gitarista), ktorému doteraz na tvári okrem mejkapu nič nevyrástlo.
S takýmto imidžom sa vrhli na koncertovanie, chľastanie a iné pôžitky, ktoré s tým súvisia. Avšak došli peniaze, čo znamenalo, že chlapci sa vrátili domov do Osla a žobronili aspoň o nejaký koncert. Zmenili si aj meno, no nič nepomohlo. Až keď k nim prišiel spevák Hank von Helvete, začala sa éra Turbonegra, ktorá trvá do teraz. Vydali album "Never is Forever", ktorý bol taký nórsky samizdat odohrali znovu pár koncertov. Tomuto albumu predchádzalo vydarené EPčko s názvom "Grunge Whore", ktoré prepovedalo ich talent vo vymýšľaní názvov a titulkov.
V roku 1996 vydali prelomový album s názvom "Ass Cobra" na ktorom sa nachádza absolútne najlepšia pieseň" "I Got Erection", ktorej na koncertoch zvykne predchádzať Hankova show s názvom Ass Rocket. Áno je to o tom, že si do zadku strčí raketu a zapáli. No zadok je celý, hlasivky v poriadku a tak sa pokračuje ďalej. S úspechom prišlo ešte viac fanúšikov a s fanúšikmi prišiel názov Turbojudend. Vznikol v St. Pauli, kde je doteraz najväčšia základňa a kde hrá Hankov obľúbený futbalový klub F.C. St. Pauli.
Hudba Turbonegro bola v tom čase ešte stále dosť drsná no už bola "less Slayer, more rock 'n' roll" a začínala sa približovať tomu, čo je Turbonegro dnes. V roku 1998 vydali album "Apocalypse Dudes", ktorý mal už uhladenejší zvuk, bol oveľa profesionálnejší a celkovo bol stavaný na úspech, ktorý aj zožal. Ale čo by to bolo za kapelu, keby tam niekto nedrogoval natoľko, že si musí dať pauzu. Hank mal v tej dobe v sebe okrem krvi aj kopce heroínu, a tak sa rozhodol, že mu treba pauzu a odišiel do rodného mestečka, niekde úplne na severe Nórska, kde sa najprv zrejme triasol v posteli, potom začal pracovať v rádiu a dokonca robil sprievodcu v rybárskom múzeu. Skupina prakticky neexistovala a tak sa aj ostatní členovia mohli oddávať alkoholovým a narkomanským orgiám do zbláznenia. Keď už boli všetci predrogovaní a začali sa nudiť,povedali si v roku 2002, že to skúsia a zahrajú pár koncertov. Koncerty sa vydarili, ale čo ich prekvapilo, bolo to, že aj napriek tomu, že neexistovali, ich fanúšikovská základňa sa zväčšila asi trojnásobne. A tak sa stalo, že v roku 2003 vyšiel album Scandinavian Leather, ktorý je môj najobľúbenejší. Hank už nedrogoval, doteraz mu stačí vodka, takisto basák a hlava skupiny Happy Tom už bol čistý a ostal len pri alkohole a tak sa Turbonegro vydalo na koncerty. Zmenili aj výzor. Už neboli nechutní mutanti Village People, ale akýsi chodiaci maškarný ples. Nakoniec si všetci zvykli aj na to ako vyzerajú a tak sa Turbonegro vlna valí až doteraz tak ako sa začala valiť v roku 2002. Stihli vydať ešte dva albumy a to "Party Animals" a posledný kus "Retox". Medzitým vznikli početné bootlegy, single, liveká, best of albumy a ostatné nepodstatné kusy.
Turbonegro je vlastne neznáma skupina, ktorá je medzi istými kruhmi ľudí známa natoľko, že ju nekonečne uctievajú a nedajú na ňu dopustiť. A teraz sa môžem hrdo k takým ľuďom pridať, lebo ako hovorí známe Turbojugend heslo: "Turbonegro saved my life!". A tak aj s môjho obyčajného a nudného života, sa stal turboživot.
