O dôvodoch prečo verejno-právne médiá, či lepšie povedané médiá verejnej služby na Slovensku, neslúžia občanom by sa mohli viesť sympóziá. Občania Slovenska pritom dávajú svoj nesúhlas s programom STV najavo každodenne, stačí si pozrieť výsledky sledovanosti. Predpokladám, že tak isto ako politici, chcú kvalitatívnu zmenu. Tí diváci, čo majú chuť a možnosť porovnať program Slovenskej televízie s obdobnými televíziami v Európe (Česká televize, ORF, ARD/ZDF, BBC...) by iste vedeli aj svoje ponosy definovať konkrétne. Niektorí jedinci tak aj učinia, obrátia sa sem-tam na Radu STV so sťažnosťou, no nezmení sa nič (viď zápisnice Rady STV).
Ak nová vláda nájde zhodu a silu zásadne reformovať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas musí rátať s krvopotným, nekompromisným úsilím, „behom na dlhej trati" dlhšej viac než štyri roky. Preto čoskoro vláda musí:
1) na novo definovať poslanie, úlohy i rozsah médií verejnej služby
2) zhodnúť sa, definovať a napokon vytvoriť efektívnu, modernú a profesionálnu inštitúciu akou by mohol byť zlúčený subjekt - Slovenský rozhlas a televízia (SRoTV)
3) odpolitizovať model riadenia a kontroly takejto inštitúcie, vrátane nepolitického kreovania jej Rád a následne riaditeľa
4) presadiť do architektúry Zákona o SRoTV začlenenie všeobecne volenej Rady auditória (divákov a poslucháčov), ktorí by mali možnosť ovplyvňovať nielen programovú skladbu, ale aj napríklad voľbu riaditeľov
5) vyžadovať prepracovanie zásad profesionality tvorby programu (Kodex spravodajstva a publicistiky, Kódex tvorivého pracovníka) a každoročný povinný audit vynaložených prostriedkov
Slovenská televízia je dnes v katastrofálnom stave. Ak sa začítate do zápisníc zo zasadnutia Rady STV možno vás, tak isto ako mňa udivia argumenty programového riaditeľa o nutnosti nákupu programových balíkov z Ruska a Južnej Ameriky, o poklese výroby premiérových vlastných programoch, o nutnosti repríz, o nákupoch drahých zahraničných formátov... Generálny riaditeľ tvrdí, že Slovenská televízia nemá za úlohu dbať na atraktivitu programov v predvolebnom vysielaní, ale len na literu zákona. Voči sťažnostiam divákov na nedostatočné varovania a informovanie o povodniach sa STV hrdí pripravením benefičného prestavenia na Dvojke. Odporúčam čítanie zápisníc z Rady STV, je to dostatočný argument ich odtrhnutia od reálnych potrieb občanov, ktorí STV tak či onak platia.
Ako teda ďalej s „povojnovou" STV? Najrozumnejším riešením by asi bolo vyhlásenie núdzového režimu Slovenskej televízie. Odvolaním riaditeľa a Rady STV. Poverením vedením STV schopného krízového (aj zahraničného) menežéra. Preformátovaním STV dočasne len na dvojokruhovú (zrušiť nesledovanú a nesledovateľnú Trojku), sústrediť všetko na realizáciu zmysluplného programu v prospech divákov, zrušiť systém výroby v externom prostredí, nenakupovať akvizície, treťotriedne filmy a telenovely, dať prednosť vlastným nepredraženým programom... mohol by som pokračovať, ale to nie je moja úloha.
Ktokoľvek bude rozhodovať o budúcnosti Slovenskej televízie, či novej zlúčenej inštitúcie bude musieť uvažovať o týchto otázkach. Ak patrí Slovensko do Európy musí do Európy patriť aj jej televízia a rozhlas, ktoré sú na strane občanov.
