scenárista, textár, novinár, režisér, hudobný producent (nezávislý) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kým uhorkovú sezónu médií u nás živia kauzy okolo "sviežej" hymny, v Čechách nekonečná story pomalej, no zdá sa istej, nielen bulvárnej smrti závislej speváčky, Commonwealth čaká na meno mimina budúceho kráľa, muzikantský svet podpisuje petície za a proti Pussy Riot - Nemci a spol. riešia „škandálnu" skladbu speváka Bushida.
Tak som si prebehol Programové vyhlásenie vlády - a odľahlo mi. Aspoň sa uľaví priateľom výtvarníkom, sochárom, pomyslel som si: „Vláda zváži možnosť podpory výtvarnej tvorby a súčasne estetizáciu verejných stavieb prostredníctvom zavedenia povinnosti použiť stanovené percento z celkových nákladov verejnej stavby na nákup umeleckých diel."
Kdesi na pozadí koaličných rokovaní o zostavení novej vlády cítiť aj zárodky očakávaných zmien vo verejno-právnych médiách. Nie nadarmo budúca premiérka Radičová označila vizuálny i programový stav v Slovenskej televízii „ako po druhej svetovej vojne" a zhrnula snahy koaličných strán do potreby nevyhnutnej reformy STV. V programových tézach novej vlády sa tieto subjekty zhodli na zrušení koncesionárskych poplatkov, financovaní verejno-právnych médií z rozpočtu a uskutočnení transformácie médií verejnej služby tak, aby sa stali verejnoprávnymi a slúžili občanom. Sama Radičová však v rozhovore pre Respekt naznačuje, že to bude asi ťažká úloha, keď dodáva: „Už sa o tom hovorilo mnohokrát a ani jedna zmena nebola úspešná."
Bébé, malý chlapec z Južnej Afriky s frizúrou nášho kapitána, zavolal po zápase svojmu doterajšiemu idolu - Marekovi. Podarilo sa nám zapísať tento neoverený telefonát tesne po vyrovnávajúcom góle.
Možno sa vám bude zdať tento inzerát na prvý pohľad absurdný, no divný je skutočne len na prvý pohľad. Možno poopravíte jeho znenie na: Kúpim veľkú stranu. Ihneď, do 10 dní. No aj vtedy sa mýlite. Iní poopravia jeho znenie na: Kúpim zopár funglnových poslancov. Aj to je pre mnohých prílišné sci-fi. Mnohým sa zdá byť všetko jasné, predsa na predaj nie je na trhu politických strán takmer nič. Niekde na okraji visia len hlasy SNS, ktoré sa nemôžu dvoriť nikomu len Smeru-SD.
To, čo si potajme doteraz šepkali politológovia vo svojich kabinetoch sa môže od zajtra stať realitou. Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou môže očakávať aj predčasné voľby, niekedy na jar v roku 2011! Nie sme ďaleko od nečakaného, no možného povolebného patu. Pri, čo len najmiernejšom, výpadku najslabšieho článku doterajšej koalície (HZDS) nebude môcť Smer-SD, hoci aj ako víťaz volieb, vytvoriť väčšinovú vládu. Na takýto druh vleklej krízy však v tejto chvíli nikto ani nahlas nepomyslí, hoci je na dosah viac, ako predstavy usmiatych politikov oboch táborov.
Zajtra a v sobotu má byť poriadne sparno. A to sa týka nielen počasia. Dusno bude aj vo volebných miestnostiach, či centrálach politických strán. Sobotňajšie nočné búrky možno prečistia vzduch. Dva dni predvolebného dusna sú však ešte tu: supermani (lídri) mnohých politických strán lietajú akosi príliš nízko, majú rozcuchané krídla, dresy zafúľané od vzdušných súbojov s protivníkmi, rukavičky zababrané od rôznych špinavých káuz, v aktovkách zaručene „pravé" dôkazy o korupcii politických protivníkov, čo najsociálnejšie programy, či iné nesplniteľné sľuby a pod pazuchami čerpadlá ako symboly pomoci zatopeným Slovákom. Vo svetlách reflektorov televíznych debát jedni supermani (aj superžienky) krúžia v krkolomnom špirálovom lete, druhí sa pred nimi skrývajú.
Budúcu sobotu dáte kopec „vašich" peňazí menšej hŕstke ľudí. To nie sú vidiny veštice, ale riadne demokratické voľby. Vhodením (ale aj nevhodením) lístku do schránky odovzdáte nemalé prostriedky, moc, či aj dôveru ľuďom, za ktorých sa budete môcť trebárs až štyri roky hanbiť. Kým tento, pre mnohých „bezvýznamný" volebný akt vykonáte, či ho odignorujete, mám potrebu vám pripomenúť otázku: Či viete, čo vlastne činíte?
Súčasťou predvolebných kampaní v civilizovanejších demokratických krajinách sú aj naživo vysielané televízne súboje lídrov strán s najvyššími preferenciami. Akýmsi referenčným vzorom je model britskej televízie verejnej služby BBC. Tieto debaty nie sú nanútené žiadnym zákonom ale tlakom verejnosti, politici sa nich jednoducho nemôžu nezúčastniť. Aj včerajšia debata lídrov dvoch najsilnejších politických strán v Českej republike, Paroubek - Nečas, prebiehala na pôdoryse modelu BBC a deň pred voľbami ešte mohla ovplyvniť ich výsledok. Pri jej sledovaní som teda len musel závidieť verejnosti v Čechách, že ich verejno-právna televízia sa s touto debatou vysporiadala so cťou, aj vďaka osobnosti moderátora Václava Moravca.
Neviem, aký má ktorý politik vzťah k slovenskej hudbe - ale vyzerá to na nenávisť. Minister financií, hoc dodnes pôsobí dojmom odrastenejšieho punkera, nikdy nebol pristihnutý pri navyšovaní rozpočtových kapitol o podporu hudby, či kultúry. Príležitostný fujarista a prezident nestráca často slová o podpore hudby, čo i ľudovej. Minister kultúry sa skôr upäl na podporu jemu vlastnej filmárskej obce, hrdí sa audiovizuálnym fondom, no napríklad ním koncipovaná Zmluva so štátom a STV neumožňuje podporu programov s hudobnými dielami slovenských autorov. Nekorunovaná šéfka opozície raz ročne navštívi spriaznený megafestival, koalícia hor sa do Východnej - a to je tak asi všetko... Iní politici slovenskú hudbu ku šťastiu nepotrebujú...
Dnes večer si desiatky miliónov Európanov pri obrazovkách, či aj národy Európe blízke, možno začnú klásť zásadnú otázku: "What is Horehronie?". Možno prevádzkovatelia stránky horehronie.eu mi zajtra začnú dávať za pravdu, že nápor na ich server bol výnimočný. Možno hotelieri v okolí Brezna a v Nízkych Tatrách zažijú nečakané telefonáty a objednávky. Niečo po 21-ej hodine vystúpi v prvom semifinále Eurosongu speváčka Kristína zastupujúca Slovensko. Napriek všetkému, čo sa o piesni Horehronie popísalo želám Kristíne, autorom (hudba: Martin Kavulič, text Kamil Peteraj) ako aj ostatným účinkujúcim, vokalistke a tanečníkom úspech. Zastupuje predsa našu krajinu, Slovensko, ktorá takmer zúfalo potrebuje úspech.
V pondelok by slávil sedemdesiatiny herec, režisér, spevák a najmä zabávač - Ivan „Krajec" Krajíček. No, žiaľ, už trinásť rokov má angažmán kdesi inde, než v tomto slzavom údolí. Mal som to šťastie s ním pár rokov spolupracovať pri nahrávaní rozhlasových zábavníkov a v mojom vydavateľstve som s ním nahral zopár humoristických kaziet, no najmä s ním často hovoriť, nechať sa opíjať jeho humorom. Bol to chlapík nesmierneho optimistického významu, osobnosť sústreďujúca k sebe rôzne generácie hereckej, speváckej branže, no najmä od šesťdesiatych rokov až po dnes umelec, ktorý si aj bez formalít zaslúži označenie - národný.
Slovenské televízie (vrátane verejno-právnej STV) sú v neustálej zákopovej vojne, vojne o sledovanosť. V tomto konkurenčnom zápase o „rejtingy" a priazeň zadávateľov reklamy je povolené takmer všetko. Zneužívanie emócií prostredníctvom účinkovania detí v naživo vysielaných večerných a nočných programoch sa preto dnes stáva už samozrejmosťou. Naposledy včera v tanečnej show TV JOJ.
O niečo viac ako štyridsať dní budú na Slovensku parlamentné voľby. Obilbordovaná krajina to berie na vedomie a myslí si naďalej svoje. Všetko je jasné! Víťaz je jasný, porazení tiež, nič podstatnejšie sa nezmení. Načo sa unúvať a všímať si politické folklórne tance v médiách? Ťažkopádne dvoriacej sa pravicovej neveste pred ľavicovou víziou sociálneho blahobytu dôveruje málokto. Predsedov pes šteká len ledabolo za karavánou politikov nesúcich si svoje otiaže minulosti. Ohrozené strany vyťahujú kauzy a karty, mladí politickí vlčiaci sú nálepkovaní znakom lysohlávok, ostatné zúčastnené mimoparlamentné strany sú v tejto „súťaži ideí" ako by len do počtu...
Demokracia nie je ozajstnou demokraciou, ak väčšina slušných ľudí nerobí nič, ak len veľavravne mlčí. Demokracia tak pomaly, no iste, môže prerásť na vládu darebákov. Zdá sa mi, že Slovensko je v tejto situácii až po uši. V predošlom sci-fi riporte o „tajnej" Rade STV som načrtol do akých absurdít sa môže dostať verejno-právne médium ak je závislé na politickom rozhodovaní. Vyjadrenie niekoľkých členov rady, že práve oni sú tí „praví zástupcovia verejnosti", ba priam verejnosť sama, že „oni" budú určovať, čo je pre verejnosť dobré, vysielateľné a dokonca zverejniteľné - je poburujúce rovnako ako vyjadrenie premiéra o tom, že „ľudia nechcú slobodu, ale len sociálne výhody a dávky..." (rozumej peniaze od iných).
Je hlboká noc a pred zadným vchodom Slovenskej televízie v Mlynskej doline potichu privážajú opancierované sivé limuzíny maskované osoby. V ponurom osvetlení z áut rýchlo vyskakujú k vchodu zahalené postavy. Ozbrojení kukláči bezpečnostnej služby ostro sledujú okolie a zneistia len pri reve hyeny z blízkej ZOO. Ich automatické zbrane sú pripravené. Sú tri hodiny ráno a spánok poctivých ľudí ruší len hukot motorov nízko krúžiacich vrtuľníkov. Začína zasadanie Rady Slovenskej televízie.
Tragická smrť poľského prezidenta Lecha Kaczyńského mi pripomenula aj jeho myšlienku o usporiadaní spoločných zimných Olympijských hier v roku 2022, ktorá by sa mohla konať na oboch stranách Vysokých Tatier, vo dvoch centrách: poľskom Zakopanom a našom Poprade.
Slovensko 74 dní pred voľbami obchádza strašidlo, strašidlo strachu z malých strán. Predseda socdemákov dokonca musel manifestačne ľud poučiť, aby sa stal rozumným:
Ako sa dnes pod tlakom, úprimne, no nechtiac priznal, na workshope poriadanom na Fakulte masmédií Bratislavskej vysokej škole práva, moderátor a zároveň PR manažér Jednotky STV Martin Kontúr - účasť v Oslo má istú speváčka Kristína a pieseň Horehronie. Pred šesťdesiatimi študentmi (aj na záznam na videokameru) po ostrej diskusii so mnou i študentmi o postavení verejno-právneho média sa tento svojbytný viac bulvárny ako verejno-právny moderátor preriekol a na pobavenie auditória už nevedel tento výrok zvrátiť.
Určite poznáte televíznu zvučku Eurovízie. Je ňou úvod ďakovného chválospevu Marc-Antoine Charpentiera, prelúdium k dielu Te Duem. Ozývala sa aj v hlbokom „socíku" najmä pred športovými prenosmi spolu so zvučkou Intervízie. A práve v týchto dňoch - 12. februára - Európska vysielacia únia (EBU) oslavuje svoje šesťdesiatiny. Európske združenie prevažne verejnoprávnych vysielateľov má za úlohu podporovať záujmy svojich členov a rozvíjať medzi nimi styky, presadzovať hodnoty verejnej služby, ako aj napomáhať rozvoju rozhlasu a televízií v členských krajinách. EBU má dnes 75 aktívnych členov, z 56 krajín Európy a okolia, no aj 43 pridružených členov z celého sveta. Slovenská televízia (STV) je jej riadnym členom od roku 1993.
