Dzurinda - osamelý bežec na veľmi krátke trate

Možno sekundu a 300 milisekúnd triedil moju vizáž v jeho registri známych či neznámych postáv, sympatizantov či neprajníkov, bývalých, vylúčených či opozičných. Nedalo mi ho nepozdraviť, hoci sa nepoznáme: „Dobrý večer!“, a odvrátil som po patričnej chvíľke zrak. Neodpovedal a po tejto bezvýznamnej pauze pokračoval v hovore s cudzincom. Pochopil som, že som nezapadol do jeho akceptovateľnej kategórie „odzdraveniahodnej“ kreatúry, predsa som len podozrivý s koženým sakom a strniskom na tvári. Nič to! Ak by mal bývalý premiér zdraviť kadekoho zničí si hlas, ak by mal líder opozície odpovedať na pozdrav takých ako ja, uznávam, mohlo by mu to zničiť kariéru. Je predsa dôveryhodný politik! Je?Mrzelo ma však, že ma týmto vytriedil aj z košiara jeho voličov, pravicovo orientovaných, rovnako zmýšľajúcich, či dokonca aj možných intelektuálov alebo tábora liberálov. Nezaradil ma ani medzi vplyvných bosov biznisu, odborových predákov, či členov predstavenstva spriaznených spoločností. Nuž, čo? Je to môj problém. Na druhej strane ani na mňa nepozrel, ako na vyvrheľa. Len ma „yyignoroval“. (Raz som však v limbašskej vinárni pozdravil ex-ex-premiéra, pána Mečiara a ten aspoň pokynul hlavou, čo som si preložil ako odzdravenie, neviem však, či je to pre mňa dnes dobrý znak.) No i tak som v očiach bývalého premiéra zazrel čosi ako nepokoj duše, zneistenie, tieň nervozity. Videl som ho často na obrazovke a fotografiách, kedy mu šibalsky hrali iskierky v očiach, keď prinášal samé dobré správy pre Slovensko, či z Washingtonu, či z Bruselu, či len tak na bicykli, či v maratónkach. Toto bol iný Dzurinda. Z vytrvalostného atléta hľadajúceho pomocou strelky vládneho kompasu vôľu a cestu sa stal akoby osamelý bežec na veľmi krátke trate. Neviem, kto bol muž sediaci oproti nemu, no akoby sa mu žaloval, akoby vravel, že niet inej cesty pre Slovensko, opozíciu i pre jeho samotného, ako poukazovať na špinavosti socdemákov, nehorázny tlačový zákon, čo mu zabraňoval súhlasiť s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Ako opozičný líder teda musí razantne reagovať na kolaborovanie SMK, na útoky ukrytého nepriateľa vo vnútri vlastnej strany, bratislavských i iných odnožiach, na obviňovanie z tunelovania tunela. Musel na šachovnici urobiť malú rošádu a posunúť kráľovnú k bránam prezidentského paláca, aby mu nehrozil mat. Cudzinec nevravel veľa, počúval a akoby si myslel svoje. Neviem čítať z pier, nenačúvam, v atmosfére hlasno hrajúceho rádia sa to ani nedá, viem však čítať z reči tela, posunkov, giest, náznakov. Možno som domýšľavý, no často sa mi predtuchy potvrdzujú. V duchu som si to analyzoval - a prepáčte mi, aj vy pán Dzurinda. Takto predsa nemôže pôsobiť muž, líder opozície Slovenska 21-ého storočia, a to ani v situácii, že sa práve Gabo doznal, že to ozaj myslel alternatívne, či pozatvárali dve tretiny straníckych sponzorov. Opozícia, teda iba tá bývala, rozumej vtedy parlamentná a koaličná zostava, sa pod vedením tohto dnes viac-menej ustráchaného muža atomizuje. Aj ako celok a aj ako jej časti - strany. Delenie „pučaním“ sa odohráva v SDKÚ-DS a bude takmer isto pokračovať ďalej. Očakávam, že do boja o nové políčka a prekyprenie straníckej pôdy vstúpia noví „Záhradníci“, ak to vopred neprehnoja. KDH prišlo o „starokonzervatívcov“ už pred časom a nekresťanské ťahy v názorových prúdoch hnutia možno takisto očakávať postupom času. Na krucifixe je dnes síce pribitý pevne Hrušovský, otázkou je, či mu už niekto nechystá aj tŕňovú korunu (euro). Feferonizácia SMK sa dlho odohrávala pod pokrievkou papiňáku, no Csákyho kuchta už dlhšie píska pod tlakom „výparov“ dusiacich sa nespokojencov typu Zsolt Simon, ktorí šéfkuchárovi vyčítajú nielen prešľap s jeho prosíkaním pána Fica o dotáciu na jeho, azda kuchársku knihu, s pracovným názvom „Lisabonský paprikáš“. Pál neobratne pomocou straníckych nástrojov, kladiva a dláta etickej komisie, chce naparujúceho Zsolta z kuchty vybrať a... (Prosím neskúšajte to tak doma!)Je tu máj! Šuhaji v rámci starobylých tradícií starých Slovákov stavajú máje švárnym vydajachtivým dievčicam. Usmievavý premiér ich postavil takisto zopár novým Slovenkám a určite bude sršať optimizmom z tribún pri dnešnom tradičnom Sviatku práce. Bude iste plamenne a opierajúc sa o nesporné úspechy súčasnej vlády hovoriť – a hoc´ ho aj nebudem počúvať, ako som nepočúval v tej kaviarni vás pán Dzurinda, zapôsobí tým dôveryhodne na viac ako 45% občanov Slovenska. Možno v tej rozšafnej nálade, kdesi neskôr na majálese, na môj zdvorilostný pozdrav: “Dobrý večer!“, mi odzdraví. Zdá sa mi, že on, ten Róbert, je dnes bežcom na dlhé (osemročné) trate. Opozícia zatiaľ len hľadá štartéra. Viete o nejakom?