Od posledných Eurovolieb v roku 2004 sa svet zmenil, hlavne ten virtuálny. Vznikol facebook, youtube, narástlo blogovanie, iné sociálne siete. V Európe sú napojené na internet už tri pätiny domácností, na Slovensku možno viac ako polovica. Šíriť informácie nie je až taký problém pre tých, čo ich chcú odosielať aj pre tých, čo ich chcú prijímať. Napríklad Graham Watson jeden z poslancov napojených na internet, ktorí využívajú možnosti internetových sietí každý deň, hovorí. "Facebook je výborný spôsob ako udržať kontakt s voličmi a s priateľmi. Od nich dostávam podnety a kolegovia mi zase posielajú nápady." Nemali by sme to žiadať aj od našich europoslancov?
Miesto toho v krajine oblepenej nič nehovoriacimi, „usmievavými" billboardami, že tí naši kandidáti „to" vyriešia aj za nás, hoc´ aj bez nás. No ja by som rád písal so svojim europoslancom, niečo v duchu: „Tak ako? čo si dnes urobil pre Slovač?", a on by mi cez facebook odpovedal: „Nuž veru, tvrdo sme dnes jednali vo frakcii - a vyjednali sme..."
To, či ono. Tak by som ho pochválil a popísal mu naspäť o tom, čo ma kvári v mojej štvrti, robote či Karpatskej kotline.
V sobotu pôjdem voliť, viem koho a prečo. Ak tí moji kandidáti budú zvolení, tak si s nimi písať budem. Však si s nimi facebookujem už aj dnes.
A koho si zvolíte vy?
