Som fanúšik Slovanu. Od prvej polovice šesťdesiatych rokov som stával s otcom na boku proletárskej tribúny na Tehelnom poli a na hokeji za striedačkami na Zimáku. Neskôr som chodil ako študent na „Céčko" a na futbal do sektoru, ktorý je dnes neprístupný. Mám rád tradície, mám preto rád aj Slovan, mám rád moju Bratislavu. Nech sa páči: nenáviďte ma preto!
Kým ma však znenávidíte úplne, tak mi dovoľte len pár slov na obranu. Narodil som sa v Bratislave a nemôžem za to, že je hlavným mestom. Ešte pred sto rokmi v sedemdesiattisícovom Prešporku žilo sotva desať tisíc Slovákov. Polovica boli Nemci, tretina Maďari, domov tu mali ešte Židia, Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni a iné národnosti. Hovorili mnohými jazykmi, skákali plynulo z jedného do druhého, no rozumeli si.
Iba 90 rokov sa Bratislava nazýva Bratislavou. Jej rozmach nastal po druhej svetovej vojne, režim potreboval metropolu, ktorá by sa aspoň trochu podobala Prahe. Potreboval Bratislavu masívnejšiu, výstavnejšiu, dôležitejšiu, obývanejšiu, akúsi slovensko-výstavnejšiu-industriálno-socialistickú. A stalo sa. Dnes má okolo 430 tisíc obyvateľov, 89% z nich sa hlási k slovenskej národnosti. Viac ako 160 tisíc mimobratislavčanov sem dochádza za prácou zblízka, no aj zďaleka.
Od konca vojny, po vyhnaní väčšiny Nemcov a vysťahovaní Maďarov, kedy mohlo žiť v Bratislave okolo 100 tisíc „starých Prešpurákov" teda do mesta na Dunaji odkiaľsi pribudlo (zjednodušene vyrátané) viac ako 300 tisíc obyvateľov. Nesporne Slovákov z všetkých častí Slovenska. Postupne sa z nich stávali - Blaváci. A následne sa títo Blaváci stávali v očiach mimobratislavských Slovákov symbolom kolektívnej viny.
Nechce sa mi rozpisovať, za čo všetko sú Blaváci vinní. V každej riadnej slovenskej krčme vám vyrátajú nekonečne dlhý rad argumentov ich previnení, arogancie a zlých činov, či vlastností... Chcel som len pripomenúť, že ten Blavák je asi z troch štvrtín aj tvoj príbuzný. Z tvojej krvi. Možno aj z tvojho kraja, regiónu, mestečka, či aj dedinky. Žije aj v tvojom hlavnom meste, ktoré hoci nenávidíš, reprezentuje aj tvoje záujmy, tvoj štát, ktorý možno takisto nenávidíš, tvoje Slovensko, no iné asi nemáš.
Nenáviď preto ďalej Bratislavčana svojho! Je to ľahké a pohodlné. Tak ľahké, ako obviňovať inú Slovač zo zadubenosti.
Nenáviď Bratislavčana svojho! Ale, ak sa dá, s láskou.
