Slovensko nepatrí do Európy! (podľa STV)

Frfľoši a iní chatoví kritici na túto tému iste popíšu čosi v zmysle: „veď načo aj!, koho by sme tam asi tak poslali?...“, skritizujú komerčnosť tohto eventu a zatratia jeho zmysel – a je to. Smotánkové programy, bulvárne novinárky a rozhlasoví selektori sa budú rozplývať nad našou „účasťou“, t.j. zastúpením „skvostných ozdobných vokalistiek – dvojičiek“... ale to predbieham.Slovensko považujem za spevavú krajinu. Bohatosť a šírka folklóru, spievania je klenotom, čo nám môže aj Európa a svet závidieť. Folkloristi a muzikológovia by o tom vedeli hovoriť dlho a obsažne, zachované slovenské ľudové piesne zaberajú ťažkú a hrubú spisbu v archívoch, či aj v povedomí tej ktorej oblasti, regióne, dedinke Slovenska. Kedysi sa tu spievalo pri každej príležitosti od viech, cez kostoly až po doma, od narodenia až po kar. Nebolo obce, miesta, kde by neznela hudba, kde by nebola muzika, kapela, dychovka či aspoň varhaník, harmonikár, či miestny „Mozart“. Slovenská ľudová hudba má svoju vlastnú, svojskú melodiku, je osobitá a preto krásna, spýtajte sa trebárs „Japončíkov a Amíkov“ na korze, čo si o nej myslia, keď ju počujú... Chtiac-nechtiac sa táto melodika, tá spevná duša národa, dostala aj do slovenskej hudby, trebárs do národnej opery akou je Krútňava, či do slovenských dusíkovských táng, či aj modernej populárnej hudby. Keď nikto iný, tak vám to potvrdia bratia Česi, čo sú z nej unesení, naposledy napríklad aj na česko-slovenskej noci v X-Faktore na TV Nova. Majster hitmejker Meky, či Elán a Peha bodujú veľmi vysoko v ich hitparádach. To by stačilo na obranu slov-popu.Už niekoľko rokov tvrdohlavo bojujem so Slovenskou televíziou o znovu prinavrátenie účasti Slovenska v EuroSongu. Menia sa riaditelia, ich menežmenty, programoví riaditelia, dramaturgovia, no aj tak vždy námety, výzvy, dobré rady aj zvýšený hlas končia dobre vypestovanou aroganciou - epidémiou zúriacou v Mlynskej doline, zhrnutou v jednoduchej vete: „Nie sú peniaze!“. S touto vetou začal narábať už Rybníček, vraj prihláška na tento event vtedy stála až milión korún. To, že televízia verejnej služby by to mala skúsiť viac ako pokusy o oveľa drahší formát Slovensko hľadá Superstar, nikoho nezaujímali.Pritom tváre hŕstky „superstaríkov“, známe dnes skôr zo zažltnutých šálok a CD vo výpredajoch supermarketov, nepozná už takmer nikto na Slovensku (odpusť Cmoro a Zdenka!) a už vôbec nikto za riekou Morava, či za Schwechatom. Vystúpiť pred 400 miliónovým možným diváckym publikom pri obrazovkách, nielen v Európe (vraj záujem o prenos má i americká ABC), zmerať si sily v naozajstnom súkolí showbiznisu a priniesť to na obrazovku Slovenskej televízie - nebolo podstatné. Prezentovať súčasného „tigra“ Európy prostredníctvom hudby a možno aj bojovať o možnosť poriadať následne finále na Slovensku bola vec doteraz v STV nepredstaviteľná. Programový riaditeľ Hrehovho raného obdobia, pán Lipták mi námety zásadne neodpovedal, programová riaditeľka Maša Sedláková (známa aj v mediálnej oblasti ako Harvepíno) ma vždy odbila konštatovaním „je to drahé!“ a súčasná programová riaditeľka má môj námet ešte niekde na dne zásuvky. Paradoxom je, že práve Maša sa po STV rošádach stala šéfkou festivalového oddelenia odboru strategických činností, takže to bude asi znovu „drahé“...? Aj v novo kreovanej Rade STV je priama zástupkyňa záujmov slovenských muzikantov, no zatiaľ sa jej aktivita neprejavila, nemám vedomosť o tom, že by bojovala o takúto prezentáciu slovenskej hudby. Pred očami si predstavujem uslzené tváre riaditeľov televízií v štátoch ako Andora, Azerbajdžán, Albánsko, Arménsko, Cyprus, Malta, San Marino, či Estónsko, ktorí ťažkým perom podpisujú prihlášky na EuroSong a odčerpávajú tým nie nepodstatné čiastky rozpočtov národných televízií. Česká televízia sa tvári ale byť v poriadku, sledovanosť Národného kola i programy spojené s eventom sa chytiliMôj priateľ, kolega Martin Sarvaš, teda aj nezabudnuteľný glosátor Veľkej ceny Eurovízie spred viac než desiatich rokov, dnes ošetrujúci umenie na Ministerstve, sa mi po poháriku vína priznal, že sa mu takisto cnie, že slovenská hudba už nie je taká aká bývala, a akou by mohla byť. Pritom ma bratsky poklepal po pleci, podporil ma a požehnal mi: „Bojuj s nimi!“ Len neviem s kým... nie som slovenským hokejistom, nemusím bojovať o záchranu v elitnej kategórii, nikto tú slovenskú hudbu na Majstrovstvá Európy ani len neprihlásil.Ak si vypočujete piesne 43 krajín, pozriete si semifinálové a finálový večer na televíziách verejných vysielateľov okolitých dostupných krajín, možno si dáte tú istú otázku, čo ja v titulku: Patrí Slovensko do hudobnej Európy? Ja verím, že iste. V čo verí STV neviem.