Slovenský televízny skanzen a peklo digitalizácie

Márne som v kalendári hľadal, či nie je nejaké význačné výročie, pamätný deň - čínsky deň draka či sa koná zjazd pekelníkov, trockistov - no predsa moderátorka oblečená do červeného kostýmu na červenom pozadí pri červenej lište a do červena točiacou sa grafikou načervenkastej zemegule a ešte aj moderátor s červenou kravatou ma neustále iritovali. Podotýkam, že mám kvalitný televízor aj kvalitný zdroj signálu v štúdiovej kvalite - nebola to porucha. Ohnivý, rudý vizuál mohol naznačovať všeličo, nevydržal som dlho, asi sedem minút a prepol som inam. Prestavil som si, ako na takéto správy pozerajú iní Slováci, tých 82 % čo majú doma klasický televízor, väčšinou s klasickou či spoločnou anténou so zašumeným príjmom. Tých 59% populácie muselo mať iste dojem, že ide o priamy prenos z pekla. Našťastie (našťastie?), tieto správy sleduje len okolo 200 tisíc Slovákov. Necelých 60 kilometrov od Mlynskej doliny je Kapfenberg, sídlo rakúskej televízie verejnej služby – ORF. ktorá tento pondelok spustila vysielanie v ozajstnom formáte HD (pre znalých uvádzam rozlíšenie 720p/50 snímkov za sekundu). Takto sa budú vysielať zápasy Eura 2008, Olympijské hry a ďalšie programy dostupné v high-definition, ako napríklad seriály C.S.I, Dr. House, Zúfalé manželky, či väčšina nových filmov. Kto raz videl HDTV s kvalitným signálom, vie, že toto je budúcnosť televízie. Kto raz videl spravodajstvo (vizuál, svietenie, dynamika, radenie správ, proporčnosť, objektivita, moderovanie, interaktivita, aktuálnosť, dôveryhodnosť a profesionalita v improvizácii moderátorov) na programoch televízií verejnej služby, trebárs ORF, ARD/ZDF, SRF, BBC, ale aj často v ČT... musí sa zákonite pýtať spolu s Miroslavom Kollárom: Potrebujeme takúto STV? Bývalý štvorročný predseda Rady STV dnes z pozície mediálneho analytika posiela STV do pekiel. Narozdiel od neho si myslím, že Slovensko práve dnes modernú a európsky ponímanejšiu televíziu verejnej služby potrebuje viac ako soľ. Diktatúra priemeru, ktorá sa cez píplmetrové merania dostala na obrazovky nielen všetkých komerčných kanálov, ale má aj svoj stály „rybníček“ v STV, bulvarizuje všetky obsahy a témy, uspáva spoločnosť, zneisťuje hŕstku rezignovanej inteligencie. Nepochybujem o tom, že pán Kollár vie ako má televízia verejnej služby vyzerať a takisto vie, že je verejným záujmom, aby existovala. Čo v analýzach neprezrádza je: ale v akej podobe, s akým obsahom a formou, s akými ľudskými zdrojmi a pod koho „supervíziou“? Určite nie však s víziou Richardovho vedenia, pri komercionalizácii STV, ktorej pán Kollár onehdy pritakal. Ak by Inštitút pre verejné otázky (IVO) uskutočnil obdobný prieskum v Rakúsku, nemohol by tam takú kacírsku otázku ani len pošepkať. Poznám špecifiká rakúskeho vývoja elektronických médií a obmedzenia legislatívy, no predsa, pre bežného Rakúšana je ORF „jeho“ televíziou.„Johny“ Šmihula, šéfredaktor spravodajstva a publicistiky, inak môj kolega pri štúdiu na odbore žurnalistiky FFUK, je dobrý rozhlasový novinár a ostrieľaný reportér. Prijal Hrehovú výzvu a čakal som, že ju nepustí. Televízia však nie je rozhlas. Televízia nestojí na slovách, stand-upoch, červených kostýmoch a virtuálnych efektoch. Televízia má ukazovať pravdu, či sa jej čo najviac priblížiť, doniesť až do obývačiek divákov, čo najviac neskreslených faktov, obrázkov, zvuku a autentických informácií, ktoré netreba komentovať. Aj v Rakúsku včera protestovali lekári proti zdravotnej reforme zavádzanej vládou, štáb s nimi išiel za kanclérom, ktorý unikol asi zadným vchodom, jeho zmätená hovorkyňa sa na veľa nezmohla. Reportáž narábala len s faktami a výpoveďami oboch strán, divák si mohol urobiť názor sám. To je len jeden príklad ako sa robí spravodajstvo kúsok západnejšie. Nenájde sa vôľa robiť ho tak aj na Slovensku?Slovensko mi stále viac pripadá ako televízny skanzen, nielen formálne ale aj obsahovo. Hovorí sa o digitalizácii a myslí sa analógovo. Súkromné, komerčné televízie sa nechcú vzdať svojho analógového a pekne „poupratovaného“ diváka, STV nemá silu (ani prostriedky), či aj chuť byť lídrom v digitalizácii. Jedni politici vnímajú stále televíziu verejnej služby ako istý štátny a vládny program, druhý ako liberalizovanú inštitúciu, nie nepodobnú komerčnému kanálu. Občan, divák, plátca (nehodiace sa škrtnite) pozerá, čo mu televízie prinesú. Tých viac ako 59% divákov dodnes iste ani netuší, že ten nový športový kanál Trojka, či ak chcete STV3 bude pre nich na dlhú dobu nedostupný, nemajú predsa satelit. Tých 17,5% divákov, čo budú mať teoretickú možnosť sledovať HD vysielanie STV3 vo vysokom rozlíšení na LCD, plazmách so set-top boxom či počítačoch znížia sledovanosť Trojky v píplmetrových prieskumoch na marginálne čísla. Bude to tak po 8.auguste 2008 ďalší dôvod na formulovanie otázok, či Slovensko potrebuje STV. A bude to peklo ako vizuál včerajších správ. V blogu sú použité informácie z výskumu Inštitútu pre verejné otázky Názory na televíziu verejnej služby na Slovensku a digimedia.sk.