Rada pre vysielanie a retransmisiu je asi uspokojená tým, že večerný až nočný program tej ktorej televízie je riadne označený piktogramom a nemonitoruje, či v televíznom programe môžu účinkovať (pracovať?) deti. Často majú aj menej ako šesť rokov a je mi nich prinajmenej ľúto, keď s ospalými pohľadmi, udychčané po tanci niekedy okolo 23. hodiny musia odpovedať ešte aj na priblblé otázky moderátorov. Deti pod desať rokov sa v predpolnočných živých programoch čímďalej viac vyskytujú aj v hľadiskách tanečných a speváckych súťaží, nosia kvety, macíkov, dokonca sú make-upované a obliekané ako „dospeláci", využívajú sa ako figuríny emócií pod zámienkou talentu (viď Minitalent Show). No zväčša ide len znovu a znovu o peniaze.
Som zhnusený z tohto trendu. Som preto za zákaz účinkovania a akejkoľvek prítomností detí vo večerných a nočných programoch (po 20:00 hodine) vo všetkých televíznych programoch! Iste mi dajú za pravdu psychológovia, čo takáto „detská práca" môže urobiť s detskou dušou. Zaujímalo by ma aj, čo si o takejto práci myslí aj ministerka práce a sociálnych vecí, dostávajú slovenské televízie nejaké výnimky o nočnej práci detí? Ak áno, od koho?
Detská práca je podľa Európskej smernice o ochrane práv mladistvých v krajinách Európy od roku 1964 zakázaná! Deti do 15 rokov nesmú vykonávať akúkoľvek prácu. Vo väčšine krajín Európy platí aj zákaz živého vystupovania detí v televíziách po 20. hodine. Výnimkami sú umelecké vystúpenia podliehajúce súhlasom napríklad Ministerstva školstva, ministerstiev práce, či iných regulačných úradov.
Pár príkladov: Luxembursko - Zákonom stanovené pravidlá - na žiadosť organizátora predstavenia, programu, ku ktorému je pripojený písomný súhlas rodičov alebo opatrovníka, vydáva Ministerstvo školstvo inviduálne povolenie. Povolenia sa nevydávajú pre cirkusy, varieté a kabarety. Detská práca nesmie brániť vzdelaniu. Španielsko - obdobné pravidlá pre deti pod 16 rokov. Veľká Británia - akákoľvek práca detí je zakázaná pred siedmou a po 19. hodine. Rakúsko - umelecké činnosti povoľuje len štátny úrad po predchádzajúcej dohode so školským úradom. Ak je program komerčného charakteru, je nutný súhlas lekára, školy a pracovného úradu. Fínsko - povoľuje len umelecké aktivity pod správou Rady pracovnej ochrany (len 30 povolení ročne pre televízie a divadlá). Nie inak tomu je aj v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, či dokonca v Turecku.
Ako tomu je na Slovensku? Čo si o tom myslí Rada pre vysielanie a retransmisiu, Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, Národný inšpektorát práce, mediálni experti, ale aj Vy otcovia a mamy? Nie je čas na tom niečo zmeniť?
