Panuje kríza, zúri chrípka, vládne blbá politická nálada, hovorí sa, že tieto voľby sú o ničom, kraje sú niečo ťažko definovateľné a priveľmi ďaleko od obcí, štvrtí ako ten či onen mediálne známy politik, parlamentný poslanec. Neísť voliť nie je hriech, hanba, priestupok, prehrešok či porušenie zákona, ba dokonca sa to nepovažuje ani len za morálnu ujmu. Tak načo?
Navyše podvečer hrajú naši futbalisti prípravný zápas, doma je teplo, vo volebných miestnostiach, v nevykúrených školách sú tie isté tváre volebných komisárov...
Pomaly končí prvá desatina 21-teho storočia. Technológie menia svet. Viac ako polovica domácností na Slovensku má aké-také internetové pripojenie.
Tak prečo nesedieť doma a doma aj voliť?
Čítam a počúvam o možnosti voliť elektronicky už od dôb, čo som sa pripojil na net. Platonicky o tejto možnosti hovoria občas aj politici. Takisto občas, najmä pred akýmikoľvek voľbami sa hovorí aj potrebe zjednotenia zákonov o voľbách, o možnosti, aby volili (ako sa stalo) aj väzni, (ako sa nestalo) aj Slováci za hranicami, aby...
Čo je k tomu potrebné, okrem zopár technických a organizačný drobností? To, čomu sa hovorí politická vôľa. V Estónsku fungujú elektronické voľby už sedem rokov. Bezproblémovo. Na Slovensku bude v tomto zmysle (nielen zajtra) ešte dlho zamračené.
No akoby som ale už aj dnes počul nedeľňajšie reči niektorého z ústavných či politických činiteľov o tom, ako ho mrzí nízka účasť na voľbách. Spýtajte sa ho potom, ak máte naňho nejaký dosah: „A čo ste preto urobili? Presadíte Zákon o elektronických voľbách?"
