"Ja verím v evolúciu. Ale keď vidím Grand Canyon pri západe slnka, verím tiež, že tu zasiahla aj Božia ruka, "vyjadril sa o Grand Canyone americký senátor John McCain. A niečo na tom bude. Bez ohľadu na to, v čo veríte, alebo neveríte, jedno je isté: Pri pohľade na Veľký kaňon zostanete stáť v nemom úžase a hlbokom rešpekte voči silám väčším ako je človek.
Gigantická viacfarebná trhlina v zemi je 446 km dlhá, 29 km široká a 1,8 km hlboká. Vytvorila ju rieka Colorado, ktorá počas niekoľkých miliónov rokov sa "prehrýzala" Kolorádskou plošinou počas jej tektonického zdvihu a odhaľovala jednu geologickú vrstvu za druhou. Výsledkom je fascinujúca "otvorená kniha" dejín vývoja zeme počas 2 miliárd rokov.
Samozrejme, že vznik a formácia Veľkého kaňonu boli trochu komplikovanejšie, ale detailnejšiu prednášku na túto tému prenechajme väčším odborníkom - geológom.
Objavovať krásy Veľkého kaňonu sa dá rôznymi spôsobmi: peši po vyznačených turistických trasách, na bicykli, splavovaním rieky Colorado, helikoptérou, železnicou, ba dokonca aj jazdou na muliciach.
"Ak si nevidel Grand Canyon z rieky, nevidel si ho vôbec", vraví stará múdrosť, a práve preto som si z horeuvedených možností vybrala plavbu po rieke. OK, ruku na srdce, veľkú úlohu pri rozhodovaní tiež zohral fakt, že sa mi to zdala oveľa pohodlnejšia a príjemnejšia verzia, než stráviť hodiny a hodiny štveraním sa po skalách. Splavovanie bolo úžasné. Chvíľami som síce hrešila horšie ako bača na salaši, ale hej - jeden z mojich obľúbených cestovateľov/spisovateľov Mike Sowden tvrdí, že “ak sa necítite mizerne, tak to ani nie je dobrodružstvo”. Žarty bokom - plavba po rieke Colorado je naozaj fantastická a dal by sa o nej napísať samostatný článok. Nie je to žiadne lážo-plážo, ako som sa ja naivne domnievala, ale stojí za to.
Pohľad na Veľký kaňon zdola je dychvyrážajúci. Ak sa vám majestátna úžina zdala gigantická zhora, zdola sa ten pocit ešte zostonásobí. Ďalším faktom, ktorý si nevyhnutne uvedomíte je, akú obrovskú silu má voda, pre ktorú nielen že je človek smiešnou hračkou, ale dokáže vyformovať tak veľkolepé dielo. Je takmer nemysliteľné, že na počiatku bola rieka navrchu, zarovno s vrchnými okrajmi úžiny.
A prečo to nadávanie?
Príčinou bola nesmierna horúčava. Teplota sa totiž smerom nadol zvyšuje a v lete, za slnečného dňa bez jediného obláčika na nebi, ako bol deň môjho výletu, veľmi rýchlo nadobudnete jasnú predstavu, ako to vyzerá v pekle.
Aj keď Indiáni obývali územie Veľkého kaňonu po tisícročia, civilizácia vstúpila do Veľkého kaňonu len “predvčerom”. 17. septembra 1901 “vpufkala” parná lokomotíva do dnešnej Grand Canyon Village po prvýkrát a odštartovala tak masové objavovanie Grand Canyonu. Dovtedy sa o preskúmanie Veľkého kaňonu s väčším alebo menším úspechom pokúšalo len pár jednotlivcom. Jazda na koni alebo v koči bola dlhá a nebezpečná.
Obrovskú zásluhu na popularizácii tohto miesta mal Fred Harwey, ktorý po dohode so železnicou, vybudoval vo Veľkom kaňone sieť lacných ubytovacích a stravovacích zariadení. Harwey bol známy tiež tým, že vo veľkom zamestnával ženy - tisícky žien boli v jeho reštauráciach čašníčkami. Mladé, vysokoškolsky vzdelané dievčatá pracovali pre jeho spoločnosť ako turistické sprievodkyne, ba dokonca za svojho hlavného architekta si vybral ženu - Mary Elizabeth Jane Colter, ktorá bola v tej dobe zázrakom takmer tak veľkým ako samotný Grand Canyon. Tá sa nielen že presadila v odbore, kde jednoznačne dominovali muži, ale svojím štýlom sa stala aj priekopníčkou v architektúre. Svojimi budovami sa podpísala takmer po celom území Veľkého kaňonu. Legendárne sú predovšetkým Bright Angel Lodge, Lookout Studio, Hopi House a Desert View Watchtower.
Veľkú úlohu v počiatočných štádiach turizmu vo Veľkom kaňone zohrali tiež bratia Ellsworth a Emery Kolbovi, ktorí boli prvými komerčnými fotografmi a filmármi Kaňonu. Pochádzali z Pensylvánie a do Grand Canyonu sa prisťahovali v roku 1901. Svoje štúdio postavili na samom kraji Južnej hrany kde bývali za takmer neľudských podmienok (bez tečúcej vody, elektriny a kúrenia) a fotografovali prvých turistov i dovtedy nezdokumentované krásy úžiny.
Ich štúdio a mnoho ďalších ikonických budov zo začiatku 20. storočia možno dnes navštíviť v historickom dištrikte Grand Canyon Village na Južnej hrane (South Rim).
Príbehy ľudí, ktorí sa buď neočakávane alebo nechcene ocitnú na pre nich netradičnom mieste a to od podstaty zmení ich život, sú jedným z najčastejších stereotypov v literatúre. V mojom prípade však k žiadnemu zázraku nedošlo. Naďalej si myslím, že gambling je blbosť a ani náhodou nemám v úmysle teraz miesto múzeí začať zliezať všetky národné parky. Nie, nevysvetľujte si to zle. Víkend rozhodne nebol žiadnou stratou času. Obohatil ma o nové poznatky, nevšednú skúsenosť a potvrdil teóriu, ktorou by sme sa všetci mali riadiť v živote: Byť otvorení novým myšlienkam a zážitkom, ale popritom nestratiť samých seba.
