Mesto New York sa rozprestiera na 42 ostrovoch, z čoho sú tri veľké: Manhattan, Staten Island a Long Island. Posledne menovaný je pozoruhodný z mnohých hľadísk, a nespravodlivo je jeho význam a pozoruhodnosť zatienená manhattanskými mrakodrapmi.
Ak nerátame Hawajské ostrovy a Aljašku, ktoré sú trochu od ruky od kontinentálnych USA, tak je to najdlhší a najväčší ostrov v Spojených štátoch. Zo západu na východ je dlhý 190 km, a zo severu na juh je široký 37 km.
S počtom obyvateľov 7,9 milióna je to nielen najľudnatejší ostrov v celých Spojených štátoch, ale dokonca 18-ty na celom svete, za sebou zanechávajúc také ostrovy ako Írsko, Jamajka, Hokkaido a pod. Regionálne je Long Island rozdelený na 4 časti: Brooklyn, Queens (patriace k mestu), Suffolk County a Nassau County (predmestie). Brooklyn a Queens sú dve najväčšie časti mesta, tak rozlohou ako počtom obyvateľom. Spolu tvoria 60% mesta New York, čiže väčšina New Yorku sa nachádza na Long Islande. K tomu prirátajme tri newyorské letiská JFK, LaGuardia a Long Island MacArthur Airport lokalizované na ostrove, ako aj najvyťaženejšia lokálna železnica v Severnej Amerike, a to sa ani nepúšťam do kultúrnych a športových komplexov, či vedy a priemyslu, aby sme sa neutopili v suchopárnych faktoch. Neodpustím si však malú perličku: Podľa časopisu Business Insider, area okolo mestečka Southampton je najbohatšou v Spojených štátoch, s priemernou hodnotou domu 8.5 milióna dolárov. A ostatné komunity príliš nezaostávajú.
Tiež máte pocit, ako keby svetlá Manhattanu začínali trochu blednúť? Nevysvetľujte si to zle - ja Manhattan milujem. Iba mi tak trochu pripadá ako taká celebritka, okolo ktorej je príliš veľa hluku, ale zdravé a pravé jadro je niekde inde.
Poďme však na odporúčané turistické miesta, kvôli ktorým tento článok píšem.
Jasne, že najznámejšie sú The Hamptons - letovisko newyorských milionárov, ale to nepotrebuje ešte viac publicity. Ja som vybrala moje tri obľúbené miesta, ktorých návšteva je finančne prijateľná a tiež sú kultúrne hodnotné.
1. GOLD COAST (Zlaté pobrežie)
Predtým než boli The Hamptons, bol Gold Coast, ktorý sa na rozdiel od The Hamptons nachádza na severnom pobreží ostrova.
Medzi rokmi 1890 až 1930 si v tejto časti ostrova najbohatšie rodiny v Amerike postavili takmer 1200 kaštieľov. Vanderbilt, Astor, Whitney, Charles Pratt, J. P. Morgan, F. W.Woolworth, Guggenheim, to sú mená len poniektorých, ktorí si najímali najslávnejších architektov, aby im navrhli a postavili vidiecke sídla vyzerajúce ako európske zámky. Z 1200 kaštieľov sa dodnes zachovala asi tretina, z ktorých dobrá desiatka je sprístupnená verejnosti, či už ako múzeá alebo romantické hotelíky.
Každý z týchto kaštieľov je skutočne pozoruhodný, ale žiaden sa nevyrovná kaštieľu OHEKA. Jej majiteľ bol Otto Hermann Kahn, nechutne bohatý finančník s kalkulačkou miesto mozgu a dušou umelca. Ako už meno napovedá bol pôvodom Nemec, a do New Yorku prišiel ako tridsaťročný po niekoľkoročnej praxi v Londýne, kde pracoval v Deutsche Bank. V New Yorku sa vďaka svojmu briliantnemu mysleniu a dokonalému správaniu veľmi rýchlo presadil. Nesmierne bohatstvo a profesionálny rešpekt dosiahol svojou prácou na reorganizácií železníc.Aj keď k sa k svojmu postaveniu a majetku dopracoval vďaka svojmu pragamatickému mysleniu, jeho skutočnou láskou bolo umenie. Od mala chcel byť hudobníkom a hral dokonca na niekoľkých hudobných nástrojoch. Aj keď sa nikdy nestal umelcom, vždy podporoval umenie. V New Yorku bol prezidentom a predsedom zasadaciej rady Metropolitnej opery, podpredsedom Newyorskej filharmónie a pokladníkom Americkej federácie umenia a bol absolútne oslnený Hollywoodom. Medzi jeho blízkych priateľov sa rátali George Gershwin, Arturo Toscanini, Enrico Caruso a Charlie Chaplin.
Počas svojho života bol Otto Hermann Kahn kráľom New Yorku. The New York Times ho nazýval “Zamatový a oceľový muž”, a časopis Time ho uviedol v roku 1925 na obálke ako prvého bankára - celebritu. Napriek všetkému mal Otto na tú dobu jeden veľký hendikap. Vlastne dva. Bol Žid. A k tomu emigrant. Také niečo sa v tom čase neodpúšťalo. Stará, newyorská “aristokracia” ho nikdy medzi seba neprijala. Dvere na ich večierky a do ich klubov boli pred Kahnom zamknuté na sto zámkov. A tak to vyriešil po svojom. Jeho renesančná 80-izbová vila na Manhattane bola kópiou renesančného paláca v Ríme Palazzo della Cancelleria, ktorý bol vybudovaný v roku 1513 a pápež Leo X ho používal ako svoju pápežskú kanceláriu.
Svoj vidiecky dom sa Otto rozhodol postaviť na najvyššom mieste Long Islandu. Kedže ostrov nie je veľmi hornatý, Otto dal navršiť umelý kopec, ktorého výstavba trvala dva roky. Na pripravený kopec dal postaviť kaštieľ, aký dovtedy nikto na Long Islande nevidel. A nielen to - Oheka bola a dodnes je druhou najväčšou súkromnou rezidenciou v celých Spojených štátoch. Kaštieľ mal 127 izieb, s gigantickou tanečnou sálou, kde Otto Herman Kahn pravidelne hostil hlavy štátov a hollywoodske hviezdy, čím privádzal svoju ženu do zúfalstva, ktorá tie nikdy nekončiace večierky z duše neznášala. Kaštieľ obklopovala vymanikúrovaná francúzska záhrada navrhnuté bratmi Frederick Law Olmstedtovými, presne tými ktorí navrhli Central Park. Otto rád hrával golf, takže na jeho pozemku nemohol chýbať 18 jamkové golfové ihrisko navrhnuté svetovo uznávaným Sethom Raynorom. Okrem Oheka mala fungujúcu farmu so skleníkmi, konskými stajňami, a v prípade že sa vám to máli tak tam ako ináč boli tenisové kurty, bazén vo vnútri domu a pristávacia plocha pre súkromné lietadlá, ktoré v tom čase boli veľkou módou.Oheka je dnes Národnou historickou pamiatkou, patrí do siete historických hotelov a nachádza sa pri mestečku Huntington.
2. CRADLE OF AVIATION (Kolíska letectva - Múzeum leteckej a vesmírnej techniky)
Niečo z úplne iného súdka nájdete v Garden City a je to úplna lahôdka pre milovníkov leteckej dopravy a vesmírnych výskumov. Pomerne nové múzeum vyrástlo na území bývalého Mitchel Field, územia ktoré od nepamäti slúžilo americkej armáde, a počas Prvej a Druhej svetovej vojny sa stovky letcov pripravovalo na boj vo vojne práve tu.
Long Island však nebol významný len kvôli vojenskému letectvu. Omnoho významnejšie bolo jeho miesto vo vývoji letectva, a mnoho prvých pokusov v leteckej doprave sa uskutočnilo na Long Islande. Nebudem vymenovávať všetky - spomeniem len tie najdôležitejšie:
V roku 1909 Glenn Curtis, zakladateľ americkéhe leteckého priemyslu, po prvýkrát preletel lietadlom 25 mil (niečo vyše 40 km) a vyhral Scientific American Prize.
V roku 1910 vydavateľ William Randolph Hearst ponúkol odmenu $ 50 tisíc dolárov tomu, kto po prvýkrát preletí americký kontinent z jedného pobrežia na druhé za menej ako tridsať dní. Na neľahký a v tej dobe definitívne odvážny čin sa podujal Cal Rodgers. Jeho let z Long Islandu, New York do Pasadeny, Kalifornia trval od 17. septembra do 5. novembra 1911 a vyžiadal si 70 medzipristáti, väčšinou neplánovaných, spôsobených technickými problémami. Našťastie, Rodgersov let bol plánovaný pozdĺž železničnej trasy a Rodgersa doprevádzal pilotný technik, ktorý za ním cestoval špeciálnym vlakom plným náhradných súčiastok. Cal Rodgers síce finančnú odmenu nedostal, keďže jeho let trval o 19 dní dlhšie, ako bola stanovená jedna z podmienok, ale Cal sa stal národným hrdinom, v Pasadene ho čakal nadšený 20 tisícový dav, a navždý sa zapísal do dejín letectva.
Prvý prelet cez kontinent bez medzipristátia sa uskutočnil v roku 1923. Piloti John A. Macready a Oakley G. Kelly úspešne zvládli trasu z Long Island, NY do San Diega, Kalifornia za 26 hodín, 50 minút a 38 sekúnd.
No a potom je tu slávny-preslávny prvý sólo prelet cez Atlantik v roku 1927 z Long Island, NY do Paríža vo Francúzsku.
Mladému, sotva 25-ročnému poštovému pilotovi Charlesovi Lindberghovi sa podarilo prekonať cestu 5800 km dlhú za 33 a pol hodiny. Ak sa však pozrieme na fakty letu, človek sa musí čudovať, že Charles vôbec doletel na koniec Long Islandu a nie to cez Atlantik. Lietadlo bol malý, jednomotorový hornoplošník, dlhý iba 8 metrov, s rozpätím krídel 14 metrov. Aby mal dostatok paliva, dal Lindbergh zastavať takmer celý trup s nádržami s palivom, a on sedel vzadu. Vonku videl iba cez periskop. Je priam neuveriteľné, že Lindbergh letel bez navigácie, rádia, a dokonca nemal ani padák. Jedinou orientačnou pomôckou mu bol kompas a mapa. Prípravy, nervozita a samotný let spôsobili, že keď pristál v Paríži, bol bez spánku 55 hodín. Počas letu vypil údajne len liter čaju a zjedol štyri sendviče. Jeho lietadlo “Spirit of Saint Louis” sa nachádza síce vo Washingtone, ale v Cradle of Aviation môžete vidieť jeho kombinézu, v ktorej letel do Paríža.
Long Island zohral významnú úlohu nielen pri vývoji letectva, ale takisto pri skúmaní vesmíru, konkrétne na Long Islande sa vyrábali lunárne moduly pre kozmickú loď Apollo.
Kozmická loď sa skladá z troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného a lunárneho. Lunárny modul je jediná časť, ktorá sa dostala až na povrch mesiaca. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína s miestom pre dvoch astronautov a prístrojový úsek. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Na Zem sa vracia iba veliteľský modul. Hlavným cieľom programu Apollo bolo pristáť na Mesiaci, čo sa podarilo po prvýkrát 20. júla 1969
Počas obdobia programu Apollo (1961-1972) bolo vytvorených 13 lunárnych modulov vtedajšej spoločnosti Grumman Aerospace Corporation; z tohto počtu bolo šesť vylodených a dodnes “sedí” na Mesiac. Posledný v sérii, LM 13, nikdy neletal; jeho poslanie (Apollo 18) bolo zrušené a môžete ho vidieť v múzeu.
3. POLLOCK-KRASNER HOUSE (Dom maliara Jacksona Pollocka a jeho manželky)
Poniektorí označovali jeho diela ako zlý vtip, iní ho považovali za najväčšieho amerického maliara. Bez ohľadu na to, ku ktorej strane skôr inklinujete, fakt je jeden: Jeho obraz No.5 sa predal za 140 mil. dolárov a do roku 2011 bol najdrahším obrazom sveta.
“Maľovanie je sebaobjavovanie. Každý dobrý maliar maľuje to, čím je.” vyhlasoval samotný umelec, a jeho na prvý pohľad chaotické obrazy sú podľa všetkého verným zrkadlom mysle a duše maliara, ktorý od mlada trpel ťažkými depresiami a mal problémy s alkoholom. Hektický spoločenský život v New Yorku nenapomáhal jeho zdravotnému stavu, a tak sa krátko po svadbe s maliarkou Lee Krasnerovou, novomanželia presťahovali do The Springs - časti prímorskeho mestečka East Hampton na Long Island, kde si za požičané peniaze od Peggy Guggenheimovej bohatej zberateľky umenia, ktorá otvorila Pollockovi dvere do umeleckého sveta, kúpili takmer sa rozpadávajúci dom bez elektriny, kúrenia a tečúcej vody. Napriek všetkému, nikde inde sa Pollock necítil šťastnejší, zdravší a kreativnejší. Práve tu v bývalej stodole upravenej na primitívne štúdio, vytvoril slávny umelec počas dvoch rokov bez kvapky alkoholu svoje najvýznamnejšie diela.
(Návšteve jeho domu som pred časom venovala samostatný článok “O alkoholikovi. ktorý namaľoval obraz za 140 miliónov dolárov”, takže ak by ste sa radi dozvedeli viac, je k dispozíci
