Salvador Dali však nebol len surrealistický maliar. Excentrický Španiel vyskúšal viaceré výtvarné smery, písal a ilustroval knihy, venoval sa sochárstvu, holografii, navrhoval divadelné kostýmy, šperky, nábytok, natáčal filmy, intenzívne sa zaujímal o vedu, vesmír a tretiu dimenziu.
Medzinárodne uznávaný architekt Yann Weymouth použitím pozoruhodných architektonických elementov práve tieto menej známe fakty o umelcovi zdôraznil.
Najdominantejšími časťami budovy sú sklená enigma (kupola) a špirálovité schodište. Sklená kupola pozostáva z 1062 sklených trojuholníkov. Rozhodujúcim faktorom pre jej výstavbu bol Daliho nesmierny obdiv k práci amerického architekta, matematika a filozofa Buckminstera Fullera - vynálezcu geodetických kupôl skonštruovaných z oktagonov a tetragonov, ktoré umožňujú mimoriadne veľké rozpätie striech bez podporných konštrukcií. Sklo ako materiál Weymouth takisto nevybral náhodou. Psychoanalytické teórie Sigmunda Freuda boli východiskovým bodom pre surrealistov. Sklo v tomto prípade predstavuje neviditeľnú hranicu medzi naším vedomím a nevedomím.
Pri výbere tvaru schodišťa bral Yann Weymouth do úvahy Daliho fascináciu špirálami.
Ten ich považoval za najdokonalejšiu formu v prírode, symbol kozmického poriadku. Tvrdil, že pre neho špirála znamená "pokračovanie ľudskej pamäti". K obrovskému nadšeniu umelca, neskoršie objavenie štruktúry DNA ako dvojitej špirály potvrdilo jeho úvahy.
Schodište vedie k priestranným galériam, v ktorých sa nachádza skutočný poklad pre každého obdivovateľa španielskeho umelca. Okrem 96 olejomalieb z každého obdobia tvorby Salvadora Daliho nachádzajú sa tu jeho ilustrácie, surrealistické objekty, film Andalúzsky pes, či ikonický Lobster Telefón - celá kolekcia obsahuje vyše 2100 exponátov.
Záhrada múzea nazvaná AVANT-GARDEN je nemenej zaujímavá. Celej záhrade kráľuje gigantická imitácia Daliho fúzov. Salvador Dali si ich nechal narásť a vytvarovať podľa španielskeho maliara Diega Velazqueza a na ich adresu sucho poznamenával: "Keďže nefajčím, nechal som si narásť fúzy. Je to lepšie pre zdravie."
Matematická časť záhrady poukazuje na súvislosť medzi matematikou a prírodou, dôležitosť Zlatého obdĺžnika a Zlatej špirály v tomto vzťahu a ich aplikáciu v umení. Labyrint v severozápadnej časti záhrady je postavený podľa labyrintu v Chartres Cathedral vo Francúzsku. Symbolizuje duchovnú cestu človeka k vyrovnanému životu a na rozdiel od bludiska, tu neexistujú mylné odbočenia. Cesta je len jedna - do svojho vnútra (centra) a po lepšom spoznaní samého seba, späť do vonkajšieho sveta. Vedľa labyrintu sa nachádza Strom želaní, ktorý nabáda návštevníkov k vyjadreniu svojich želaní a skala z Cadaques. Cadaques je španielsky vidiek na pobreží Stredozemného mora, obľúbené miesto malého Salvadora. Jeho rodičia tu mali letný dom a práve tu Dali začal maľovať.
Na záver treba spomenúť dve mená, bez ktorých by Múzeum Salvadora Daliho v St. Petersburgu neexistovalo. Reynolds Morse a jeho manželka Eleanor boli 40 rokov veľmi blízkymi priateľmi Daliho, nesmiernymi obdivovateľmi a vášnivými zberateľmi jeho prác. Prvé múzeum otvorili v Beachwood, Ohio za osobnej účasti ich slávneho priateľa. Koncom sedemdesiatych rokov sa manželia rozhodli celú ich zbierku venovať hociktorému múzeu v krajine, ktoré bude schopné splniť jedinú nimi požadovanú podmienku - zbierka musí ostať kompletná. Žiadne múzeum kvôli veľkosti kolekcie nebolo však schopné túto požiadavku splniť. Nakoniec sa niekoľko podnikateľov v St. Petersburgu rozhodlo postaviť múzeum venované výhradne umeniu Salvadora Daliho. Otvorené bolo v roku 1982 a do nových priestorov sa presťahovalo 11. 1. 2011. Nie je múzeum ako múzeum. Nové Múzeum Salvadora Daliho v St. Petersburgu na Floride je každopádne nevšedné a nezabudnuteľné. Oveľa viac ako len dôstojný prístrešok pre kolekciu umeleckých diel. Umelecké dielo samo osebe.
Fotografie: Alena Miklošová
