Ubolená z roztrieskaného vzťahu, či otravných detí a nevšímavého manžela, alebo kariéry, ktorá nikam nevedie, potrebuje si prevetrať hlavu, zrovnať myšlienky a nabrať znovu chuť do života.
Najúčinnejším prostriedkom ako to dosiahnuť je sólo dovolenka. Ak vám práve preletelo hlavou, že sólo dovolenka je nezmysel, ale taká romantická dovolenka s najdrahším alebo dámska jazda s kámoškami by to bolo to pravé orechové, musím vás sklamať. Týmto spôsobom by ste len na chvíľu zmenili kulisy, ale hlavný problém by to nevyriešilo. Kľúčové slovo je tu sólo, pretože potrebujete vystúpiť zo zabehaných vzťahových koľají a sústrediť sa na seba. Čím viac sa vám tento nápad zdá absurdný, tým viac potrebujete pár dni stráviť sama v úplne cudzom prostredí.
New York je na sólo dovolenku priam ideálny. Mesto je bezpečné a Newyorčania sú zvyknutí na všetko, takže nikto ani náhodou na vás nebude pozerať ako na poslednú chuderu, len preto že obedujete sama. Obyvatelia mesta napriek svojej povesti sú veľmi priateľsky, ochotne pomôžu, ak by ste si s niečim nevedeli rady a mesto je tak bohaté na rôznorodé akcie a pozoruhodnosti, že nech už máte radi čokoľvek, neexistuje, že si tu neprídete na svoje.
Aby vaša dočasná hra na Newyorčanku bola čo najdokonalejšia, zabudnite na hotel a cez Airbnb si prenajmite byt od pravých Newyorčanov. Takto nielenže ušetríte na ubytovaní a stravovaní, ale keďže si budete variť sama, spoznáte ako to funguje na potravinovom trhu, aké sú cenové relácie a vôbec celkovo nadobudnete nefalšovaný obraz o živote v tomto meste.
Tipov, čo vidieť v New Yorku, je v cestovných sprievodcoch a na internete viac ako dost. Ja uvediem len pár (so zameraním na ženy), o ktorých sa až tak veľmi nehovorí, to však neznamená, že sú menej pozoruhodné - práve naopak.
1. Alice Austen House - je jedno z mojich najobľúbenejších minimúzeií v New Yorku.V romantickom domčeku usalašenom priamo na brehu oceána s výhľadom na Verrazzano Bridge a dolný Manhattan bývala v 19. storočí jedna z prvých amerických fotografiek.
Dom patril jej bohatým starým rodičom, ku ktorým sa Alicina matka s malou Alicou prisťahovali po tom, čo ich Alicin otec opustil. Keď mala Alica asi 10 rokov, jej strýko - námorný kapitán jej priniesol z ciest fotoaparát, ktorý bol v tom čase zázrak nad zázrakov. Dievčaťu “magická skrinka” tak učarila, že už ju nepustila z ruky po celý život. V dejinách New Yorku je zvečnená ako s obrovským fotoaparátom na chrbte jazdievala na bicykli ulicami mesta a fotila úbohý život emigrantov.
Alice však nebola priekopníčkou len vo fotení. Medzi prvými ženami v New Yorku hrávala tenis a vlastnila auto. NIkdy sa nevydala, a miesto manžela ju životom sprevádzala partnerka Gertrude Tate, ktorá bola učiteľkou v materskej škôlke a inštruktorkou tanca v Brooklyne. Spolu trávievali letá na cestách po Európe. Dom Alice Austen sa nachádza na Staten Island a dostanete sa k nemu kompou, ktorá je zdarma a plaví sa popri Ellis Island, Soche slobody, s nádherným výhľadom na dolný Manhattan.
2.The Morgan Library and Museum - ak máte radi knihy, tento chrám venovaný knihám by ste na svojich potulkách New Yorkom nemali obísť. Múzeum bolo pôvodne knižnicou Johna Pierponta Morgana, jedného z najmocnejších bankárov 19. storočia, ktorý svojimi peniazmi svojho času párkrát zachránil federálnu vládu od finančného krachu. Morgan okrem peňazí a dobrého biznisu miloval aj umenie a 10 rokov bol hlavou Metropolitného múzea umenia. Jeho srdcovou zálažitosťou však boli knihy. Jeho dychvyrážajúca súkromná knižnica obsahuje knihy obrovské i miniatúrne, maľované, pozlátené, vykladané šperkami - v skratke od výmyslu sveta. Nájdete tu rukopisy slávnych diel, partitúry hudobných velikánov, osobné denníky a korešpondenciu, papyrusy, náboženské texty atď, atď. Vymenovať všetko je nemožné, tak spomeniem len niektoré: 3 Gutenbergove biblie, rukopisy Honoré de Balzaca, Émile Zolu, Antoine de Saint-Exupéryho, Charlesa Dickensa, Charlotte Bronteovej, súkromný denník Henryho Davida Thoreaua, podpísané partitúry Mozarta, Verdiho, Beethovena. Nechýbajú skice a kresby Leonarda da Vinciho, Michelangela, Rebrandta, či Picassa.
3.Brooklyn Botanic Garden - nuž áno, Central Park je Central Park, a ak ste v ňom ešte neboli, určite si prechádzku ním nenechajte ujsť. Central Park však nie je jediný úžasný park v meste. Na jar, keď tu zakvitne 200 japonských čerešní, Brooklynská botanická záhrada je podľa mňa bez konkurencie. Aj keď Japonská záhrada je mojou najobľúbenejšou, z ostatných častí záhrady sa mi tiež páči Záhrada ruží a Shakespeareova záhrada, kde nájdete 80 druhov rastlín vyskytujúcich sa v autorových dielach. Pozoruhodný je tiež Chodník celebrít, ktorý je vykladaný kameňmi s menami slávnych narodených v Brooklyne, ako napr. Barbra Streissand alebo Woody Allen.
4.Manolo Blahnik Boutique - o topánkach od španielskeho obuvníka tvrdí Madonna, že sú dobré ako sex (a medzi nami ženami, možno v niektorých prípadoch lepšie ako sex). Štýlové, ručne vyrábané, ľahučke ako pierko, ale aj poriadne drahé topánky preslávila Carrie Bradshaw v kultovom seriáli Sex and the City, no v kruhoch high-society ich poznajú od roku 1973, keď Manolo si otvoril malý obchodík v Londýne a jeho prvými zákazničkami sa stali Bianca Jagger a Jerry Hall. Manolo ako totálny perfekcionista sám navrhuje topánky, pre ktoré je charakteristický klasický ženský štýl. “Moje topánky sa nemenia drasticky zo sezóny na sezónu,” tvrdí obuvník.”Myslím, že je príšerne drzé pýtať od niekoho množstvo peňazí za pár topánok a urobiť ich nemódnymi v nasledujúcej sezóne.” S tým sa dá len súhlasiť. Mimochodom, viete, že Manolov otec bol Čech a v Prahe vlastnil farmaceutickú firmu? Takže o dôvod viac zastaviť sa v nenápadnom boutique a presvedčiť sa osobne, prečo sa tak veľa o tých topánkach rozpráva.
5.Whitney Museum of American Art - milujete moderné umenie? Nuž v tom prípade sa musíte zastaviť v novej budove Whitney múzea, ktoré nielenže je pozoruhodné svojou kolekciou diel, ale minulého roku bolo časopisom Condé Nast Traveler zaradené medzi 15 najkrajších múzeí sveta. Jeho zakladateľka Gertrude Vanderbilt Whitney v časoch, keď bolo nevídané vidieť ženu v nohaviciach, nosievala nohavice, hodvábnu blúzku a šnúry perál na krku ako svoju uniformu. Je síce pravda, že za svoje milióny v pravom aj ľavom vrecku vďačila najprv svojemu otcovi a neskôr aj manželovi, ale Gertrude nikdy nebola typickou dcérkou a manželkou z bohatej rodiny. Vyštudovala sochárstvo u samého veľkého Rodina v Paríži a po návrate domov svojimi sochami vyzdobila New York a ďalšie americké mestá. Popritom intenzívne skupovala diela amerických výtvarníkov. Jej znalosť umenia v kombinácií s dostupnými finančnými prostriedkami jej umožnili všemožne podporovať americké umenie, ktoré v tomto období neporovnateľné zaostávalo za európskym. V bohémskej newyorskej štvrti Greenwich Village otvorila galériu pre mladých avant-gardných umelcov a upriamovala pozornosť verejnosti predovšetkým na ženy – umelkyne. V roku 1930 ponúkla svoju zbierku 700 obrazov Metropolitnému múzeu umenia v New Yorku, ktoré na veľké prekvapenie jej dar odmietlo. To ju viedlo k založeniu jej vlastného múzea v roku 1931, pomenovaného podľa jej manžela Whitney Museum a zameraného výlučne na americké moderné umenie.
6.The Plaza Hotel - “Čaj v Plaze” je zaužívanou newyorskou tradíciou. Newyorčanky naň chodia so svojimi priateľkami alebo dcérami už vyše sto rokov. Podáva sa popoludní od 12 do 5 v nádhernej palmovej Čajovni (Palm Court), a je vynikajúcou príležitosťou preniesť sa aspoň na chvíľu do iného sveta a času.
The Plaza je jeden z najznámejších hotelov sveta a akosi automaticky sa spája s menom Donalda Trumpa, hoci ten bol majiteľom hotela len od roku 1988 do 1995. Hotel bol otvorený v roku 1907 a od prvého momentu ašpiroval byť vo svetovej špičke. Za architekta bol vybraný Henry Hardenbergh, ktorý sa preslávil svojim projektom hotela Waldorf-Astoria, vtedy najväčšom a najluxusnejšom hoteli na svete. Porovnávajúc obidva hotely, mne osobne sa viac páči The Plaza, s jej vzdušnejším, francúzsko-renesančným šarmom, oproti ťažkopádnejšiemu hotelu Waldorf-Astoria. A aj keď Waldorf-Astoria bol neoficiálne prezidentský hotel, The Plaza o hviezdnu klientelu takisto nikdy nemala núdzu: od Kennedyovcov, cez Beatles, F. Scott Fitzgeralda, Enrica Carusa, až po Alfreda Hitchcoka, Marilyn Monroe, Elizabeth Taylor a mnoho, mnoho ďalších či už bývalo, sobášilo sa, usporiadúvalo bály alebo tlačové konferencie pod jej strechou.
