Prvá škola pre dievčatá, najstaršie stále fungujúce knihkupectvo v USA, progresívne zdravotníctvo, unikátna architektúra i pozoruhodný komunitný život. To všetko dali Amerike misionári z Moravy, ktorí tu založili mesto Betlehem. Ich životnej filozofii pretavenej do reálneho života sa dnes dostáva celosvetového uznania zaradením do poradovníka na vyhlásenie za Miesto Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Národný historický dištrikt, 14 akrov veľká historická časť mesta Betlehem, založená moravskými bratmi by mala byť vyhlásená za súčasť Svetového dedičstva UNESCO v roku 2024. Do zmienenej historickej časti patrí 10 budov, 5 ruín a cintorín.
Rozprávanie o misionároch Jednoty bratskej, alebo vo svete známych pod názvom Moravian Church, či jednoducho nazývaných Moravskí bratia, konči poväčšinou v našich učebniciach dejepisu zmienkou, že v snahe oživiť svoju vymierajúcu cirkev, sa Bratia vybrali do sveta. Jedným z miest, ktoré založili bolo mesto Betlehem v USA. To všetko dokopy bolo dostatočným dôvodom na to, aby som sa jedného pekného dňa na začiatku decembra vybrala do Vianočného mesta, ako je mesto v Amerike prezývané. V meste už vládla rozprávková predvianočná nálada a k dokonalosti chýbala iba poriadna nádielka snehu.To, čo som sa v meste dozvedela o živote starých Moravanov, ma prekvapilo a fascinovalo.
Začnime však už tradične od Adama. Jednota bratská, alebo Moravská cirkev (Moravian Church) ako sú vo svete známi, či jednoducho nazývaní Moravskí bratia, je jedna z protestantských cirkiev, ktoré vychádzali z učenia Jána Husa. Najznámejším predstaviteľom Jednoty bratskej bol jej biskup Ján Amos Komenský.
V roku 1627 Habsburgovci vydali nariadenie, podľa ktorého jediné povolené náboženstvo bolo katolícke. Ostatní museli buď prestúpiť na katolícku vieru alebo opustiť krajinu. Väčšina odišla, ale našli sa aj takí, ktorí ostali a vyznávali svoju vieru ilegálne, čo malo za následok pomalé ale isté vymieranie ich cirkvi. Medzi ne patrila aj Jednota bratská. Príležitosť oživiť svoju cirkev sa Moravským bratrom naskytla, keď gróf Zinzendorf v saskej Hornej Lužici ponúkol protestantom z rôznych krajín usadiť sa na svojom panstve. Moravskí bratia túto príležitosť využili. Hŕstka týchto moravských exulantov spolu s grófom Zinzedorfom sa neskôr vybrala do Severnej Ameriky.
Písal sa rok 1741, keď necelá dvadsiatka misionárov kúpila 500 akrov zeme v Pennsylvánii, vyrúbala duby, ktoré rástli na pozemku a postavila 1 dom. Polovica domu slúžila ako ubytovňa pre všetkých a polovica ako stajňa. V tejto stajni presne v duchu betlehemskej tradície 24. decembra 1741 pokrstili svoje novozaložené mesto Betlehem.
“ V podstatných veciach jednota, v nepodstatných sloboda a vo všetkom láska.” - bolo životné motto tejto pozoruhodnej komunity.
Moravania verili, že všetci ľudia, muži aj ženy, by mali dostať rovnaké vzdelanie; že všetci ľudia by mali dostať rovnakú zdravotnú starostlivosť; že ženy by mali mať v komunite rovnaké práva ako muži; a že všetci ľudia by mali spolupracovať pre dobro komunity bez predsudkov týkajúcich sa rasy, pohlavia alebo etnickej príslušnosti. V polovici 18. storočia sa v Betleheme hovorilo 15 rôznymi jazykmi. Počas prvých 20 rokov osídlenia žili, pracovali, modlili sa a chodili do školy spolu Európania, černosi a Indiáni.
Organizácia komunity: Moravania v Betleheme nežili v rodinách, ale spoločne v tzv. zboroch. Jednotlivé zbory boli organizované podľa pohlavia, veku a manželského stavu. Bábätka boli so svojimi rodičmi do 18 mesiacov. Potom ich zobrali a bývali v jasličkách až do 4 rokov, keď ich zaradili do Zboru malých chlapcov alebo Zboru malých dievčat. Od 12 do 19 rokov patrili do Zboru starších chlapcov alebo dievčat. Od 19 rokov do uzavretia manželstva, ženy patrili do Zboru slobodných sestier a muži do Zboru slobodných bratov. Manželia žili v Manželskom zbore. Členovia jednotlivých zborov jedli, pracovali, chodili do školy, modlili sa a bývali spolu na ubytovniach. Tento spôsob života posilňoval komunitu ako spoločenskú jednotku a členovia komunity sa viac spoliehali na oporu svojho zboru ako na svojich rodičov či súrodencov. Komunita bola rozdelená na dve časti: Pútnikov a Domácich. V rámci zborového systému mohli členovia misionárskej skupiny slobodne plniť svoje povinnosti bez starostí o starostlivosť o deti a každodenné domáce práce.
Architektúra: Prevažne dvojposchodové budovy sú postavené v nemeckom koloniálnom štýle s použitím dreva z bieleho duba a vápenca. Kostol, postavený na začiatku 19. storočia, aj keď má tradične moravský pôdorys, je štukovaný a zdobený už v americkom federálnom štýle. Plán mesta sa riadi moravskými predpismi, ako sa má rozvíjať a ako fungovať centrum mesta. Tu je potrebné zdôrazniť, že mesto Betlehem nebolo založené ani osídlené náhodou. V skutočnosti sa plánovanie pre Betlehem ako aj všetky moravské osady po svete odohrávalo v ústredí v nemeckom Herrnhute, na sídle grófa Zinzendorfa.
Vzdelanie: Henrietta Benigna Justine Zinzendorf bola dcérou grófa Zinzendorfa. Ako šestnásťročná založila v roku 1742 Betlehemský ženský seminár - prvú internátnu školu pre dievčatá v britsko-amerických kolóniách, z ktorej sa neskôr stala dnešná Moravian College.Betlehemský ženský seminár mal v prvý rok 25 študentiek a učebné osnovy zahŕňali písanie, čítanie, umenie domácich prác a náboženstvo. Škola nadobudla takú dobrú reputáciu, že samotný George Washington počas svojho druhého funkčného obdobia ako prezident Spojených štátov osobne požiadal riaditeľa školy o prijatie dvoch svojich praneterí. Ženský seminár sa neskôr spojil s chlapčenskou školou a vytvorili Moravian College, ktorý je dnes šiestou najstaršou školou vyššieho vzdelania v USA.
Štyri roky po založení mesta Betlehem, moravský biskup usúdil, že mesto potrebuje kníhkupectvo. Úlohou zriadiť a zabezpečiť chod kníhkupectva bol poverený Samuel Powell, správca hostinca. Kníhkupectvo rozbehlo svoju činnosť v roku 1745 a funguje dodnes, čo ho robí najstarším stále fungujúcim kníhkupectvom v Spojených štátoch a podľa všetkého aj prvým kníhkupectvom v USA, a druhým najstarším na svete. Najstaršie stále fungujúce kníhkupectvo sa nachádza v Lisabone v Portugalsku.
Zdravotníctvo: V kolóniach v 18. storočí len málo liečiteľov boli naozajstní vyštudovaní lekári. Moravský Betlehem bol svetlou výnimkou. V meste pôsobilo niekoľko diplomovaných lekárov z Európy. Prvý lekár Dr. Johann Adolph Meyer bol vyškolený v Nemecku a do Betlehema prišiel už v roku 1742. Všetci lekári v Betleheme vychádzali síce z klasických konzervatívnych učinných lekárskych postupov, ale tiež presadzovali nové progresívne metódy liečenia. Uprednostňovali bylinné lieky, pričom so svojími pomocníkmi prehľadávali okolité lesy a polia v snahe objaviť nové domorodé rastliny dobré na použitie v medicíne.
Moravská lekáreň otvorila svoje brány v roku 1743 a bola jednou z prvých lekárni v Amerike. Za lekárňou bola rozsiahla lekárenská záhrada. V nej sa pestovali liečivé rastliny, z ktorých v lekárni vyrábali bylinné lieky - prášky, pilulky, masti a sirupy. Okrem toho moravskí lekári vo veľkom propagovali zdravý životný štýl, ako je viac pohybu, špeciálne diéty, dôležitosť dostatočného odpočinku. Ich dôraz na preventívnu starostlivosť a sanitáciu, ďaleko presahoval ich čas. Už v roku 1742 založili nemocnicu s osobitnými oddeleniami pre ženy a mužov. Nemocnica bola medzi prvými, ak nie prvá svojho druhu v Amerike. Cestovaním na koni nielen po Pennsylvánii, ale na východ až do New Jersey sa bratia stali hlavným dodávateľom liekov v celom regióne. Ich prestíž vzrástla ešte viac počas Americkej vojny za nezávislosť. Počas vojny Dr. Matthew Otto zaviedol očkovanie, v tom čase málo známy postup, aby zabránil epidémii kiahní.
V centre Moravského osídlenia sa nachádza cintorín God’s Acre, čo ja by som voľne preložila ako Boží pozemok. Je na ňom pochovaných 2600 ľudí. Pre Moravanov bola smrť niečím, čo treba oslavovať – išli domov, aby boli so svojím Spasiteľom. V čase smrti sa hral na trombóne špecifický hymnus ako spôsob oznámenia smrti svetu. Moravské pohrebné sprievody viedli od Starej kaplnky na cintorín za sprievodu trombónov. Moravania boli veľmi muzikálni, a tak pohreb sa nemohol obísť bez nej. Muži a ženy išli oddelené, a ak bola zosnulým žena, tiež ju niekedy niesli ženy. Moravania nebalzamovali mŕtvych. Telá boli v “Dome mŕtvych” jednoducho položené na “tácku mŕtvych” a čakali na pohreb. Ak bola zima, niekedy telá čakali, až zem rozmrzne. Všetky náhrobné kamene sú ploché, čo odráža silné moravské presvedčenie, že všetci ľudia sú si rovní v smrti i živote. Zbor bol určený pohlavím, vekom a rodinným stavom, takže rôzne časti cintorína sú takisto určené pre mužov, ženy a deti.
Cieľom Moravanov v Betleheme bolo byť sebestačným spoločenstvom, aby mohli zabezpečiť seba i svojich misionárov v teréne, čo sa im aj podarilo. Betlehem sa neskôr z pôvodných 500 akrov rozrástol na 4000 akrov a slúžil ako náboženské a administratívne centrum Jednoty bratskej v Severnej Amerike. Odtiaľ Moravskí bratia vysielali svojich misionárov do všetkých amerických kolónii a Západnej Indie, kde boli schopní úspešne obrátiť veľký počet ľudí tým, že používali predovšetkým láskavosť vo svojej evanjelizácii.
