Naháňame sa za čoraz vyšším výkonom. Firmy merajú efektivitu, za deň chceme toho stihnúť čo najviac.
Dokedy?
Keď pri stretnutí položíme otázku: ´ako sa máš?, na 95% príde odpoveď: „Rýchlo“. ´Nestíham´, ´Už dávno som sa chcel/a ozvať – ale veď vieš, mám toho veľa´, ´Žijem šialeným tempom´.
Kedy si povieme „už stačí!“?
Pozor. Prichádza dilema terajšej doby.
Máte životného partnera. Vzorne chodí do práce, živí domácnosť, netýra vás, stará sa o deti, ale doteraz sa nenaučil vyčítať vám vaše túžby z očí.
Je to málo, alebo dosť?
Stačí, či je potrebná výmena?
Pokračujeme ďalej. Čo je tak asi na druhej strane kontinua?
Známa istý čas pracovala v nemocnici na paliatii. Odkedy odprevadila pár pacientov na druhý svet, nechce nič viac, než zdravie pre svoju rodinu. Ako hovorí: ´ Netreba snívať. Život si to aj tak zariadi po svojom. Ja nechcem nič viac, len nech sme zdraví my a deti. Mne to stačí. Nestojím o dovolenky. Kariéru, úspech. Netúžim vlastniť obrazy, či vidieť svet. Mne stačí to, čo mám. Nestojím o koncerty. Ja nechcem nič viac od života - ja len to zdravie...“.
Taká maličkosť.
„Už stačí“.
Dve slová, ktoré odrážajú kvalitu nášho života.
