Premiér trhal faktúry a šéf parlamentu sa s ním vraj v rámci toho istého boja celý týždeň nerozprával. Keď vysvitlo, že nejaké to slovo medzi nimi padnúť muselo, keďže spolu sedeli na koaličnej rade, tak kapitán podpichol aspoň podplukovníkovu mediálnu pravú ruku, nech to predsa len vyzerá, že "už se perou". O to viac je ale jasné, že nie za peňaženky národa, ale o vlastné preferencie a s nimi súvisiaci vplyv.
Keby im totiž išlo naozaj o ľudí, tak by ich nenechali platiť v cene za elektrinu okrem skutočných nákladov aj za podľa odborníkov absolútne nerentabilné dotovanie súkromných baní, nehovoriac o tom, že jestvuje podozrenie, že časť z tých peňazí končí v straníckom alobale. Ani za megalomanské plány na ďalšie bloky jadrovej elektrárne. Nemohol by ani vzniknúť zákon, kde sa proti rozhodnutiam úradu, ktorý na čele s predsedom energie reguluje, odvolávalo k tomu istému predsedovi na čele regulačnej rady. A audit majetku distribučných spoločností, na ktorý sa opäť vyťahovalo z peňaženiek národa, by nerobili znalci z komory, ktorú tiež nevedie nikto iný ako spomínaný predseda. Pri toľkých „joboch“ je logické, že sa nebráni tomu, „keď aj ceny stúpnu“ a rozdáva dokonca vodárňam rady, ako to urobiť...
A vôbec, keby vojakom v zálohe na čele štátu naozaj išlo o ľudí, tak by nemohli dovoliť, aby z ich peňazí štátne železnice dali viac ako štyristotisíc bez dépéhá za namontovanie wifi zariadení do dvadsiatich vozňov, na ktoré v minulosti stačilo sedem krát menej. Áno, ide o novú vývojovú radu, no ako ich upozorňujú odborníci, ani auto s vylepšeným motorom nestojí sedemkrát viac ako to isté so starším.
A rovnako by ani nespustili za štrnásť miliónov dopravný servis, ktorý jednak nedokáže ani to, čo súkromná aplikácia zadarmo, a navyše je drahší ako niečo podobné za riekou Moravou.
A keď už konečne príde na úspory štátneho rozpočtu, neodnieslo by to napríklad štvororočné dievčatko s leukémiou, ktorému v rámci šetrenia zamietnu parkovací preukaz a príspevok na benzín s odôvodnením, že keďže nie je chromá, ani slepá, má napriek imunite oslabenej chemoterapiou na minimum k lekárom chodiť vlakom. Toto je pritom naozaj boj! Taký, aký si chlapci hrajúci sa na vojakov s novými výložkami nevedia ani predstaviť...
Aj v tejto chvíli by povedali, že kto nebol pár mesiacov v uniforme ako oni, má radšej mlčať?
