Víno káže a vodu pije expremiér nie prvýkrát. Veď euro, ktoré chce tak strašne požičiavaním Aténam zachraňovať, si neprial o nič viac ako mŕtvy kabát. Jeho tieňový minister financií Igor Šulaj totiž v čase, keď druhá Dzurindova vláda stanovila rok 2009 ako termín vstupu do eurozóny, žiadal posunúť prechod na novú menu. Dokonca prisľúbil, že ak sa Smer-SD dostane do vlády, prijatie eura bude brzdiť nedodržaním jedného z Maastrichtských kritérií - udržať deficit verejných financií pod troma percentami HDP. A hop - teraz by neváhal kvôli tomu istému euru každému Slovákovi, vrátane nemluvniat, navliecť na krk 150 eurovú dlžobu.
Keby Grécko zachvátilo zemetrasenie, potopa, výbuch sopky alebo iná katastrofa, budiž, pomáhajme. Ale jediná pohroma, ktorá na nich v posledných rokoch dopadla, bola ľavicová vláda, a tak si Gréci posledné roky užívali rozprávkový bezstarostný život. Platy, dôchodky a sociálne odvody tvorili 3/4 celého rozpočtu Grécka po odrátaní splátok dlhov. Priemerný grécky dôchodca má totiž toľko, koľko päť až šesť jeho slovenských kolegov dohromady - 1600 eur. A tí, čo ešte pracujú, mesačne nosia domov ešte o štyristo eur viac. Slováci môžu len snívať, napriek tomu Grékom niekto sľúbil, že tí, čo zarábajú sotva tretinu, sa s nimi o to málo rozdelia.
Chcete si tipnúť, kto? Ako som už vyššie radil, logiku nepoužívajte. Opäť by vás mohla zviesť na zlú cestu. Väčšinou totiž požičiava ten, kto má v rozpočte prebytok a nie dieru, ktorá s prehľadom konkuruje tej gréckej.
S tým, čo zanechal po sebe v štátnej pokladni, sa v Bruseli expremiér Fico asi nepochválili. Hoci pred voľbami len on vedel, akú sekeru zaťal do nášho rozpočtu, prikyvoval a sľuboval poslať osemsto miliónov na grécky účet. Znovu vám napadá to slovo? Aj mne. Farizej.
