...vyzerá fakt, že šéf rezortu „má ambíciu tam dostať čo najviac peňazí“ ako logický krok, a dobrá správa. Akurát, že ju v rovnaký deň predbehli dve iné. Európska komisia jednak zverejnila svoje hodnotenie členských krajín Únie, v ktorom hlavný dôvod, prečo sa ľudia u nás nemajú tak dobre, ako by sa mohli, vidí v drahom neefektívnom zdravotníctve, z ktorého zbytočne vytekajú peniaze ako voda z deravej kade. Ale, bohužiaľ, pre „chobotnice“, ako pár hodín na to v druhej správe v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou v rezorte prezradil predseda Najvyššieho kontrolného radu, je ich tam stále dosť. Aj keď predvolebné kauzy prinútili vtedajšiu štátostranu nasadiť tej košickej redukčnú diétu, hostina v zdravotníctve podľa šéfa kontrolórov zjavne neskončila. Ako totiž dodáva, „dovolím si povedať, že tých chobotníc je na Slovensku viac.“ No a to, že bývalý šéf štátnej poisťovne, ktorý draho nakupoval zdravotnícku techniku, takmer predal lukratívne pozemky pri nemocnici na Kramároch a v štátnej poisťovni prinajmenšom mlčal, keď uzatvárala nevýhodné zmluvy s príbuznou jeho bývalého nadriadeného, zostáva vo firme a dokonca vedie sekciu ekonomiky, je už len najaktuálnejšia bodka, alebo skôr výkričník za opisom stavu zdravotníctva, do ktorého sa má momentálne dostať „čo najviac peňazí....“
Je pri takomto stave, ktorý nová hlava rezortu zdedila po svojich neslávnych predchodcoch, vôbec šanca, že sa z nich dostane napríklad na zdravotné sestry, ktorých máme výrazne menej, ako je priemer vo vyspelých krajinách a ktorých počet stále klesá. A to napriek tomu, že štúdie z posledných rokov ukazujú, že kvalita sesterskej starostlivosti je otázkou prežitia pacienta. Porovnania nemocníc totiž ukázali výrazne nižšie pooperačné komplikácie a zápaly v závislosti od počtu sestier, najmä pri zástave srdca, krvácaní do tráviaceho ústrojenstva, urinárnych infekciách, no najmä pri zápale pľúc získanom v nemocnici, čo je jedna z najčastejších zdravotných komplikácií.
Dostanú sa na opravu katastrofálneho stavu špitálov, kde prebieha napríklad ako v jednej z najstarších v hlavnom meste príjem chorého človeka v priestoroch suterénu nad poklopmi kanalizácie? Pošlú ich nemocniciam na klimatizácie či aspoň na žalúzie, aby bezvládni pacienti, na ktorých dvanásť hodín svieti slnko, nezomierali na prehriatie? Nakúpia naozaj potrebný zdravotnícky materiál, aby už pacienti nemuseli byť napojení na kyslík starou dolámanou hadičkou prelepenou lepiacou páskou, ktorá prepúšťa, ako na to upozorňujú tie, ktoré to dnes a denne zažívajú?
Ak chceme počuť naozaj dobrú správu, musíme si počkať na tú, keď minister oznámi, že sa mu podarilo dostať čo najviac peňazí na záchranu ľudských životov... Lebo dostať ich do zdravotníctva v súčasnom stave , bohužiaľ, ešte nič neznamená.
Ak však myslel vážne sľub, že chce znížiť o polovicu počet úmrtí, ku ktorým by nedošlo, ak by pacient dostal rýchlu a správnu liečbu, musí to začať vyliečením zdravotníctva. Motivovať ľudí žiť tak, aby zdravotníctvo tak skoro nepotrebovali, je totiž síce dobrá vec. Ale keď sa do neho napriek tomu dostanú, nemôže to tam byť ako za trest. Bohužiaľ, zatiaľ to tak, vďaka chobotniciam a roky neplátaným dieram, často je. A pre niekoľko tisícok ľudí, ktorí u nás zomierajú zbytočne, na choroby zdravotníctva, nie na svoje, doslova trestom smrti...
Je čas zrušiť aj ten.
