...v podhradí prokurátor zrušil obvinenie voči tým, ktorí pacienta nemali na prvom mieste a ani s jeho daňami podľa doteraz zverejnených informácií nenakladali transparentne, efektívne a účelne. A tak sa človek pýta, či nie je vlastne úplne jedno, či tie vládne sľuby schválili alebo nie...
Koniec, koncov „zdravého občana, vyliečeného pacienta a spokojných zdravotníkov“ sme vo vládnom programe mali aj uplynulé štyri roky, a výsledkom je to, že Slovensko kraľuje štatistikám OECD v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia a mozgové príhody. Takmer dvetisíc ľudí, ktoré sa v okolitých krajinách naozaj stanú „vyliečenými pacientmi“ u nás umiera, hoci pri adekvátnej starostlivosti by nemuseli. A k „spokojným zdravotníkom“ snáď ani netreba nič dodať, keďže celý čas z ministerstva počúvali plus-mínus to, čo im tesne pred voľbami ešte zduplikoval ich predposledný rezortný šéf, a síce že na ich „aktuálne požiadavky nie sú peniaze“.
Ak budeme vychádzať z toho, že od začiatku nového tisícročia rástli výdavky na zdravotníctvo na Slovensku v reálnom vyjadrení v priemere až o takmer 11 percent ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast výdavkov spomedzi všetkých krajín OECD, tak poukazovanie na prázdnu kasu vyznieva nelogicky.
Ak však od toho odčítame nákupy typu piešťanského CT-éčka, preplácanie akupunktúry či prikladania lávových kameňov ako zdravotnej starostlivosti, a rehabilitácie bez indikácie oprávneným odborným lekárom známej masérskej klinike, skrátka, plus-mínus miliardu, ktorá sa podľa jedného z najvýznamnejších ekonómov Petra Staněka „v zdravotníctve ročne zbytočne rozkradne“, tak je to logické.
Jediné, čo je nelogické je, že ukradnúť ročne miliardu z daní ľudí je na Slovensku beztrestné...
Aj teraz, keď to už konečne prvýkrát vyzeralo, že tí, čo s verejnými zdrojmi v Piešťanskej nemocnici zaobchádzali v duchu „zo štátneho krv netečie“, budú musieť pred súd, nakoniec zrejme nikam nepôjdu. Keď sa totiž začali topiť v tom, v čom sú namočení, stačilo sa chytiť slabej slamky spochybňujúcej posudok znalca o spôsobenej škode a prokuratúra ich všetkých za ňu rovno z toho vytiahla a vyhlásila ich trestné stíhanie za nezákonné. Všeobecný údiv nad tým je pritom podľa šéfa prokuratúry neprípustný, lebo „spolitizováva trestné konanie“.
Nuž odpustite nám, pán generálny, našu naivitu, že sme zase raz uverili, že nezákonné je porušovať povinnosti pri správe cudzieho majetku, a nie trestne za to stíhať. O to viac, že ste to stíhanie začali práve vy a vaši podriadení ho kontrolovali, sme nečakali, že nakoniec vyhlásite, že ste sa v tom všetci komplet pomýlili.
A úprimne, nečakali sme ani, že jediný, kto sa nemýlil, je bývalý minister zdravotníctva, ktorý ani pri jednej kauze nekonal, len čakal na výsledky vyšetrovania a nabádal k tomu aj všetkých, ktorí ho súrili. Ako keby vedel, že čaká na potvrdenie toho, že konať vlastne ani nebude treba.
Potom sa ale zdá, že sa, naopak, asi mýli jeho nasledovník, keď verí, že sa mu podarí v zdravotníctve postaviť pacienta na prvé miesto. Na hrboľatom koberci, pod ktorým sú zametené všetky zdravotnícke kauzy za posledné roky sa totiž neudrží ani kaskadér, nie to chorý človek...
