Pre každodenné prežitie bežného Slováka je v podstate jedno, že iný z poslancov vládnej garnitúry tipoval príchod zvestovateľov kresťanstva dokonca pred narodenie Krista, a vôbec mu nevadilo, že by ešte nebolo, čo zvestovať. Horšie je, že rovnako od deviatich k piatim tipujú vládnuci politici v legislatíve, ktorá ľuďom zasahuje do života. Jedným z posledných takýchto výstrel(k)ov bol pokus štátneho tajomníka rezortu práce sociálnych vecí a rodiny Jozefa Buriana zobrať pracujúcim matkám nárok na rodičovský príspevok. Logiku to malo podobnú ako úvaha jeho straníckeho kolegu o dátume cyrilo-metodského príchodu - ženy, ktoré cez deň dojčia, uspávajú, kočíkujú a po večeroch a nociach pracujú, a z odmeny za to poctivo odvádzajú štátu dane a odvody, nemali dostať nič, a tie, čo štátu nedávajú nič, mali byť odmeňované. Skrátka, bez práce mali byť koláče, za ňu trest. To sa logicky ani nedalo obhájiť. Aj preto sa na pomoc, svojim nástupcom na ministerskej stoličke poponáhľala ich predchodkyňa - už spomínaná Viera Tomanová. A zaperlila rovnako, ako pri cyrilo-metodskej problematike, keď skonštatovala, že matka sa buď dobre stará o dieťa, alebo pracuje. Nečudo, že na internete v priebehu pár minút pod jej slová naskakovali desiatky pobúrených reakcií, pripomínajúcich jej, že nie každému pribudne na účet mesiac, čo mesiac poslanecký plat. Ak je hlavou rodiny napríklad mladý učiteľ s jeho smutne nízkou výplatnou páskou, mnohé mamy ani nemajú na výber, jednoducho v mene toho, aby sa dobre postarali o dieťa, pracovať musia - nech má z čoho odchádzať splátka hypotéky za strechu nad hlavou a nech ešte aj zostane na plienky, dupačky a detské kvapky do nosa. Pretože byty už neprideľuje zadarmo štát, ako za mladých čias pani exministerky, a detské topánky a mlieko už nestoja dve koruny... .
Tomuto rozbehnutému parnému valcu našťastie včas ukázal červenú ich vlastný stranícky šéf. Bohužiaľ na jeden zastavený, pripadá hneď niekoľko takých, ktoré úspešne došli do cieľa. Napríklad zavedenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré sa od začiatku tohto roka platia aj z dohôd. Sociálna poisťovňa vyčíslila, že medziročne klesol vďaka tomuto opatreniu počet dohodárov o vyše dvestotisíc tisíc. Tí menej šťastní skončili teda rovno na dlažbe, a tí šťastnejší s o takmer štyridsať percent menším príjmom. Množstvo zamestnávateľov totiž sumu určenú na výplatu dohodára nezmenilo, a odvody vo výške 35, 2 percenta, ktoré malo za neho odvádzať mu jednoducho strhlo z jeho odmeny spolu s tým, čo mal odvádzať on. Za rovnakú prácu, tak zrazu dostáva menšiu plácu.
Ak by toto svojim spolupracovníkom firmy urobiť nechceli, nezostáva im nič iné ako žiadať aj od praobyčajnej upratovačky živnosť. Tým sa totiž všetky starosti s daňami a odvodmi presunú na ňu. Okrem okeny a mopu, si tak síce bude musieť pozháňať aj príručku podnikateľa a daňovú poradkyňu, zrejme by jej však náladu malo vylepšiť to, že si jedno aj druhé bude môcť dať do nákladov... . Druhá vec je, že tie takto veľmi rýchlo prevýšia zisk.
Keby bolo úlohou politikov komplikovať ľuďom život, tak by sa nedalo skonštatovať nič iné, len to, že si ju plnia do bodky. Keďže však ňou je presný opak, ich vysvedčenie je také, aké je - u takmer troch štvrtín voličov prepadli. Napriek tomu si dovoľujem veriť, že to nebude smerovať k tomu, že sa práve preto od akejkoľvek volebnej urny v budúcnosti s hnusom odvrátia, ale budú napriek všetkému hľadať ďalej. Pretože sú aj politici, ktorí sú schopní zrátať si dva a dva a vedia, že stredne veľký balík plienok stojí pätnásť eur a je na pár dní a sprej do prechladnutého detského nošteka tiež toľko. Politici, ktorí si uvedomujú, že čokoľvek je na zamestnávateľov zhodené, sa nezastaví niekde na pol ceste, ale veľmi dôsledne podľa zákona gravitácie dopadne až dolu - na zamestnancov.
Snáď sú dôkazom toho, že takí naozaj jestvujú, aj tieto riadky... ;)
