Už len z toho dôvodu, že premiérova „vysokoškolská učiteľka“ je podľa jeho vlastných slov v ich manželstve tou, vďaka vysokým príjmom ktorej si môžu dovoliť platiť podnájom 2650 eur mesačne za ich luxusný byt, je jasné, že tieto slová porozumenia nesmeroval k štrajkujúcim učiteľom s hrubým nástupný platom 650,50 eur, z čoho im na účet mesačne pribudne len okolo 550. Tie patrili tak akurát voličom. Pre tých bolo treba navodiť dojem ústretovosti, chápavosti a sociálnosti. Na dojem navyše stačia len slová. Na uspokojenie požiadaviek 11 500 pedagógov z vyše 700 škôl, ktorí sa rozhodli štrajkovať za zlepšenie podmienok v školstve, by už potreboval reálne zmeny a reálne peniaze. Preto naopak im vláda ústami svojho ministra školstva odkázala, že „táto akcia nemôže nič dosiahnuť. S nikým sa vyjednávať nebude.“
V podstate to, že je to presne takto, predseda vlády aj sám priznal, keď povedal, že štrajkujúcich považuje len za „malú skupina učiteľov, ktorá vytvára tlak“. A ako mu jeho marketingoví stratégovia určite vypočítali, tá s volebnými preferenciami vládnej strany nijakú významnú šarapatu nespraví. A to ani keby boli rovno všetci jeho voličmi. Pričom, premiér navyše tuší, že skôr nie sú. Sú to totiž ľudia, ktorí si už nejaký ten piatok uvedomujú, že ich záujmy ani náhodou nezastupuje predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý naopak príslušnosť k premiérovmu voličskému košiaru odhalil prinajmenšom tým, že v komunálnych voľbách kandidoval na starostu svojej obce práve s podporou vládnej strany.
Štrajkujúci učitelia preto takto kalkulujúcemu predsedovi vlády nestoja zjavne ani za to, aby ich problémy zahováral vytváraním strachu z utečencov, ako to predvádzal pri zdravotníkoch. Naopak úplne otvorene si z nich vládna strana robí posmech, keď minister nazýva ich požiadavky za „vytiahnuté z ucha“. A keď príde reč na to, že sa za ne chystajú štrajkovať, takmer si klepe na čelo s otázkou: „Kto to, preboha, vymyslel?“
Nuž pán minister, asi ten, kto potrebuje mať strechu nad hlavou a čo do úst pre seba a svoju rodinu. Kto na vlastnej koži zažíva, že ceny nehnuteľností majú vo veľkých mestách dlhodobo rastúci trend, a ako ukazujú aj analýzy realitných odborníkov, v poslednom období rástli oveľa rýchlejšie a výraznejšie, ako platy. Ten, kto vie, že v banke pri žiadosti o hypotéku nestačí ukázať vaše grafy o raste priemerných platov v školstve nad tisícku, do ktorých ste zarátali aj príplatky a odmeny, ktoré nemajú všetci učitelia, a navyše aj zárobky riaditeľov škôl a ich zástupcov, ktorí neraz zarábajú podstatne viac než bežní kantori.
Milý pán minister, predstavte si, že banku žiadny „priemerný plat v školstve“ nezaujíma, len konkrétna výplatná páska konkrétneho učiteľa žiadajúceho o hypotéku. A tá je taká, že podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva poklesol v rokoch 2009 až 2014 počet mladých učiteľov do 30 rokov o 35 percent, kým učiteľov nad 60 rokov je za toto obdobie až o 71 percent viac. Čerství absolventi pedagogických fakúlt si totiž radšej hľadajú podľa štatistík pracovných agentúr prácu ako administratívni pracovníci, asistenti či dokonca predavači, kým pozícia učiteľa s podľa vás nadpriemerným platom je až na 17. mieste ich záujmu.
Verím, pán minister, že vám aspoň na začiatok takéto vysvetlenie stačí, zvyšok vám už doplnia učitelia, ak si s nimi predsa len sadnete za rokovací stôl. Ak to nestačí vám, verím, že aspoň voličom na Slovensku. Je totiž načase, aby vám do tých predkalkulovaných volebných rovníc, v ktorých rátate momentálne len sociálne balíčky, skočili s nejakou nečakanou neznámou...
