Pri výbere nového riaditeľa tohto úradu síce šéf rezortu vnútra kandidátov otázkou: Opíšte mi kvalitu paradajky. Ako kúpite kvalitnú? - šokoval. No zlá voľba by to nebola – táto zelenina totiž obsahuje horčík a ten znižuje stres. Čo sa v situácii, keď jedna informácia o prešľapoch tohto ministra strieda druhú, celkom určite hodí. Otázka je komu viac. Či si ho donekonečna necháme spôsobovať my alebo ho konečne pocíti aj ten pohoďák, ktorému doteraz prešlo všetko - od obchodov s človekom obvineným z daňových podvodov až po zvláštne realitné transakcie, pri ktorých jednu nehnuteľnosť v majetku štátu jeho úrad predal o 2,7 milióna nevýhodnejšie ako o rok neskôr ten, čo ju od neho kúpil, a inú zase vymieňal pod znaleckú cenu radšej akoby ho predal za trhovú, pričom záujemcovi oň tvrdil, že nie je predaj. Nehovoriac o tom, že vo všetkých týchto realitných záležitostiach sa kupujúci tak trochu poznal s predávajúcim... Pričom našinec na to následne dostal jediné vysvetlenie: „Slovensko je skrátka malé.“
A vôbec - súčasní mocní akoby sa unisono rozhodli, že keď ľudu raz odľahčili vrecká, nebudú ich následne zaťažovať. A to ani informáciami o tom, na čo ich peniaze, míňajú. Veď hoci sa tu šafári z daňovými vratkami, načo vysvetľovať prečo u podozrivého podnikateľa nepreveria ani pôvod peňazí použitých v obchode, z ktorého si ich pýtal? A o korupcii na najvyšších miesta len bohorovne utrúsia, že žiadna nie je, hoci len pri čerpaní eurofondov nám zistili až 1360, teda najviac podvodov v širokom okolí, čo nís stalo sedminu z vyčlenených peňazí.Logicky sa potom dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc definitívne ukáže ako väčšie sci-fi než lietajúce autá. A rozvoj regiónov ako trápna rečnícka floskula. Tá pri Žiline totiž už hotová je, no vinou štátnych diaľničiarov takmer určite skončí v poli... Privádzače totiž akosi postaviť nestihli. A to sa peniaze na cesty míňajú tak, že kvôli ďalším by viacerí koaličníci najradšej odbrzdili zadlžovanie sa štátu. Budúcnosť tak síce možno prejedia aj našim pra-pra-pravnúčatám, ale pôda, Slováci, pôda, zostane vďaka najnovšiemu ústavnému zákonu z ich dielne vaša! Teda vaša... Ak na nej ministerskí páni nakreslili nejakú z tých autostrád, ktoré sa chystajú z požičaného stavať, je možné, že vám ju pred očami celú zabetónujú, hoci nesúhlasíte s cenou, ktorú vám chcú za ňu dať...
Človek sa potom už ani nediví, že v situácií, v ktorej občanov permanentne vytáčajú, majú pocit, že sa pred ním musia chrániť. Čomu sa však naopak čuduje, je fakt, že ich ako prvé napadne skartovanie ich listov, a nie to, aby ich prestali... hnevať.
Síce im to ničenie pošty na hradnom vrchu zatrhli, premiér ale aj tak prišiel so zlepšovákom – posielať radšej kvety. Teda u poslancov je mu to viac menej jedno, ale pri ministrovi vnútra to podľa neho chce zásadne kyticu. A blahosklonnosť! Čiže nemáme byť ako spomínaní úradníci z verejného obstarávania, ktorí vyhlásilo to o krivení paragrafov pri obchodoch, čo robí. Naopak, ako presviedča ďalej, „zvážte jeho argumenty“ a nedávajte zbytočne „do popredia formálnu stránku veci“, inými slovami – platné zákony. Keď má však podobnú požiadavku na médiá a občanov, dá sa veriť, že od nového riaditeľa obstarávačov, ktorý sa práve s veľkou slávou za jeho asistencie vyberá, chce presný opak – teda ich dôsledné dodržiavanie? A je nezvolenie nikoho z prvej trojice naozaj pokusom o nájdenie lepších kandidátov alebo len vynútené cúvnutie po tom, čo sa ten, čo onú požiadavku spĺňal a bol už v podstate koalíciou predvybratý, predčasne strápnil?
Od odpovede závisí, či nám zostanú peniaze alebo len stres z toho, ako nám ďalej miznú pred očami. Nie je náhodou na čase, aby ten dopadol konečne na toho, kto si naň už zháňa paradajky?
