...v snahe verejné zdravotníctvo u nás rozvíjať. Rozvíjala. Aj keď najviac asi fantáziu svojich zdravotníckych ministrov. Vo vymýšľaní vtipných výhovoriek.
Keď totiž v prvé dni minulého roka poslalo ministerstvo zdravotníctva vtedajším majiteľom dnes zrejme najznámejšej slovenskej polikliniky na prešovskom sídlisku Sekčov súhlas s jej predajom, malo už pár mesiacov na stole revidovaný Operačný program zdravotníctvo s jasnými číslami. Podľa nich je priemerný vek slovenských nemocníc vysoko nad tridsiatkou a viac ako pätina si dokonca pamätá päťdesiate a šesťdesiate roky minulého storočia. A ich stav presne tomu aj zodpovedá. Pohybuje sa na škále zlý až zúfalý. No nielenže sa ministerskí úradníci za prvej vlády súčasného premiéra rozhodli namiesto do nich poslať peniaze z eurofondov na spomínaný Sekčov do polikliniky v súkromných spriatelených rukách, ale tí súčasní ešte bývalým vlastníkom aj odklepli, že ju môžu bez odkladov predať, hoci podmienky prideľovania európskych peňazí žiadali aspoň päť rokov čakať. Predajom majetku opraveného za spoločné si tak už vlani mohli podľa medializovaných informácií exmajitelia vylepšiť súkromné konto. Dôvod pre niekdajšieho ministra sklopiť uši a priznať si chybu? Nie. "Veď vtedy, keď sa prideľovali eurofondy nikto nič nenamietal,“ zmietla pohotovo kauzu zo stola dnes už hlava východoslovenskej metropoly.
Keď si v ďalšej kauze bývalou ministerkou vybratý riaditeľ žilinskej nemocnice, nechal v ozdravovaní špitála za desaťtisíc eur radiť firmou, ktorej konateľom bol dedinský kotolník a jeho sused, tiež logika hovorila, že by sa pod ním mala riadne zatriasť stolička. No oná ministerka sa len zdula, že média, ktoré to odhalili, maria akurát jej prácu, veď žilinský riaditeľ mal na svoju obranu neprekonateľný argument: „Aj Budaj bol kotolník, aj Dienstbier bol kotolník...“
Trojnásobne predražené CT-ečko v Piešťanoch, ktoré sa vedenie tamojšej nemocnice chystalo kúpiť za 1,6 milióna eur, hoci nemocnice v susednom Česku zaň dali len tretinu, už túto dámu stálo miesto. No napriek tomu, že to dnešnej hlave rezortu prihralo jej stoličku, bola to podľa neho aj tak len pseudokauza a hlava jeho predchodkyne padla vraj zbytočne. Polícia síce našla dosť porušení zákona na to, aby bolo hneď niekoľko zainteresovaných obvinených. Ale minister zdravotníctva aj tak novinárom na otázku, či si naozaj myslí, že sa nič vážne nestalo, skalopevne tvrdil: "No určite nie.“
A to v podstate zopakoval, aj keď väčšina internistov už raz spomínanej nemocnice v Žiline poslala v marci tohto roka vedeniu svoje výpovede. Ono im totiž odporučilo pacientov posielať z oddelenia čo najrýchlejšie preč, aby sa ušetrilo. A to podľa kľúča zdravý-nezdravý ideš. Médiá vtedy, mimochodom, zverejnili list jedného z nich, keďže sa so svojimi zážitkami podelil priamo s vedením rezortu. „Toalety páchli. V kúpeľni bol sklad, tak som si tam najprv musel upratať. Dvere na balkón boli pribité klincami. Keby som ich otvoril a vstúpil tam, prepadnem sa.,“ písal ministrovi. Na záver však uznanlivo dodal, že lekári napriek otrasným podmienkam robili, čo mohli. Dôvod riaditeľovi zdvihnúť za stav nemocnice mandle? Nie. Šéf rezortu pacientovi odpísal, že ho naopak pochválil. A o smrade, klincoch v oknách a rozpadajúcom sa balkóne nebolo v ministerskej odpovedi nič.
Mŕtveho chrobáka hral koniec-koncov dlho aj pri výpovediach lekárov, ktorí naopak ten smrad a fakt, že na tri až štyri desiatky pacientov mali na oddelení tri toalety, dve umývadlá a jednu sprchu, prehliadať nemienili. Prebudil ho až premiér, ktorý mu naordinoval okamžitú výmenu riaditeľa. Keby však nie toho zásahu zhora, skončilo by to zrejme ako ďalšia typická pseudokauza... Prehliadnutím.
Do najnovšieho odvolávania riaditeľa štátnej poisťovne, ktorý zmluvy na štrnásť miliónov uzavrel s firmami svojej sedemdesiatsedemročnej tety, pričom tá, podľa jej jediného rozhovoru s médiami, nemá celkom jasno v tom, čo vôbec riadi, či akciovky alebo eseročky, ministra síce dokopávať nebolo treba. Ten odstúpil sám. No šéf rezortu aj tak urobil všetko preto, aby bolo verejnosti jasné, že v celej tej kauze vidí to isté, čo predtým. Nič. Okamžite totiž odstupujúcemu riaditeľovi sľúbil znovuvymenovanie, ak mu nedokážu, že tým ohol zákon.
Čo dodať? Hovorí sa síce, že dôvodom prečo stále platí, že humor lieči je fakt , že nespadá pod ministerstvo zdravotníctva. No sledujúc toto všetko, mám pocit, že tento rezort už naopak robí iba to. Srandu. Smutné je, že z vlastných občanov.
