Rozdiel medzi nimi a politikmi je totiž podľa neho veľký. „Politik je človek, ktorý myslí na nasledujúce voľby, zatiaľ čo štátnik myslí na nasledujúcu generáciu,“ skonštatoval.
A ja rozmýšľam, ako by sa asi pozeral na naše nové mobilné ploty, rozhadzovanie rezervy predsedu vlády, na tesne pred voľbami narýchlo schvaľované investičné stimuly pre zahraničné firmy s nejasným pozadím, premiérovo osobné odnášanie poštových poukážok s vratkami za plyn na poštu či objímanie bandasky vody, kvôli ktorej ženie našu krajinu zase pred medzinárodný súd... A to ide iba vládne kroky z posledných dní.
Keď predsedovi vlády novinári bez mihnutia oka pokazili nedávno radosť z toho, ako mu investor v Banskej Bystrici zdvihne sestrami a učiteľmi zdecimované preferencie, tým, že začali informovať o tom, že to s pozadím tejto firmy nemusí byť s kostolným poriadkom, okamžite sa v médiách ukázal s mobilným plotom. Akoby mu mal rýchlo zahojiť ubolené nervy. Veď utečenci mu predvolebnú kampaň tak krásne rozbehli... Stačilo ich len spomenúť a jeho preferencie vyskakovali ako hladné husi za pšenicou...
Zahraničnopolitickí analytici sa tak dnes môžu aj „uanalyzovať“ nad otázkou, ako je možné na jednej strane kupovať protimigračný plot, žalovať úniu za kvóty a zároveň sa v Bruseli zaviazať k rokovaniam o prerozdeľovaní utečencov. Ale sedliacky rozum naznačuje, že on musí byť skrátka tým chudákom, snažiacim sa nájsť v Európe bezpečnejší život, vlastne vďačný. Veď nikto mu v kampani tak nepomáhal ako oni...
Druhá vec je, že Slováci medzitým dostanú účet nielen za niekoľkomiliónový plot ale aj za právnikov a súdne trovy za žalobu na Úniu. A k tomu obratom aj zdôvodnenie, prečo nie je možné pridať zdravotníkom, učiteľom ani rodinám, aby sa nebáli mať aspoň toľko detí, ktoré zabezpečia, že prestaneme vymierať. A síce, že na to v štátnej kase nemáme...
Potom je však možné, že ten mobilný plot sa vláde proti migrantom naozaj zíde. Ale proti vlastným. Sú totiž na Slovensku celé regióny a profesie, v ktorých ľudia vedia, že uplatnenie a dôstojný život nájdu len za hranicami... A ich plány zobrať nohy na plecia, ťažko zmení to, že premiér namiesto vládnutia nosí na poštu poukážky s plynovými vratkami, že nepremyslenú štátnu podporu dostávajú s veľkou slávou a za naše dane investori, ktorí tu nakoniec pôsobia kratšie ako vláda, ktorá im stimuly schválila, a už vôbec nepomôže nielen z nášho zdravotného poistenia, ale ešte aj s rezervy predsedu vlády dotovaný masér... A to ani nehovorím, ako k ničomu to bude nasledujúcej generácii, keď to robí medvediu službu už tej dnešnej.
Politika „po voľbách potopa“ Slovensko zatiaľ nikdy nikam dopredu neposunula, a že sme ju už neraz zažili... O to viac si táto krajina zaslúži takých, ktorí povedané slovami Jamesa Clarka „viac ako nad úspechom vlastnej strany, rozmýšľajú nad dobrom krajiny...“ Skrátka si konečne zaslúži štátnikov...
