...a mal pocit, že je pod tribúnou, a nie na nej ako ten, ktorý má rast životnej úrovne obyvateľov sám priamo v pracovnej náplni. No potom sa ukázalo, že kričí preto, že on ju dvíhať nemieni, ale chce to od podnikateľov na Slovensku. A pri tých mu marxisticko-leninská výchova z mladosti akosi nezvýšiť hlas nedovolí. Síce už odviedli tejto krajine o takmer sedemstopäťdesiat miliónov eur na daniach a odvodoch viac ako štát čakal – tým sa pre zmenu v rovnakom čase pochválil minister financií, ale podľa premiéra majú mať tí istí podnikatelia ešte aj na zvýšenú minimálnu mzdu, na príplatky za prácu v noci a cez víkend a ďalšie...
Štát pritom z tej trištvrte miliardy navyše nemieni mať na nič z toho. Tých, čo varia, nemocniciach, robia školníkov v školách alebo sa starajú o nevládnych, starých a chorých v sociálnych zariadeniach nechá totiž ďalej robiť za tabuľkové platy, ktoré pri niektorých profesiách nedosahujú ani polovicu minimálnej mzdy. Inými slovami tí, za ktorých je zodpovedný podnikateľský sektor, rast životnej úrovne pocítia. Naopak tí, ktorých má na starosti socialistická vláda, neuvidia z toho, že sa krajine darí, NIČ. Lepšiu ilustráciu zmysluplnosti ľavicovej politiky by snáď nevymyslel ani autor Kapitálu.
A najnovší príspevok ministra vnútra k tomu už len dodal to, čo tomu chýbalo ku karikatúre. Podľa najnovšie medializovaných informácií totiž zamenil pozemky v úplnom centre Bratislavy za štyri malé byty s rozlohou okolo šesťdesiatich štvorcov na jej okraji najokrajovitejšom. Človek pritom nemusí byť ani realitný maklér, aby mu to nesedelo. Ale zhodnotené ním – pozemky v hodnote okolo milióna eur vymenil za štyri stodvadsaťtisícové byty a sedemdesiattisícový doplatok. Že sa v celom tomto nie priamo vydarenom obchode opäť vyskytuje priezvisko Bašternák, v podstate vôbec neprekvapí. Ono prečo by malo vládnych úradníkov vyrušovať, keď ho tam vlastne nikto (zrazu) nepozná.
Koniec-koncov, aj štát tak predsa len prispel k rastu životnej úrovne! Akurát, že tým, čo ju už majú takú, že si to ani nevšimnú...
