...preto je tam zakázané používať mužský a ženský rod. „Možno je to prehnané, ale chceme byť protiváhou rodovej segregácie a konzervatívnej spoločnosti,“ citovali médiá mierne pochybnosti riaditeľky spomínanej materskej školy. Tristoštyridsať jedna zástupcov Európanov v Európskom parlamente ju však pred pár dňami svojim hlasovaním za správu o stratégii únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 v podstate potľapkalo po pleci, že to nie je prehnané, ale tak nejako si, okrem iného, predstavujú svetlú budúcnosť starého kontinentu aj oni. Povedané slovami z dôvodovej správy, len takto „keď sa už v rámci vzdelávania dievčat a chlapcov zavedie kritický prístup k tradičným rodovým úlohám, budú mať obe pohlavia rovnaké možnosti na nezávislý a naplnený život.“ Papier znesie veľa, ale koľko toho znesú deti, ktorým sa dospelí svojvoľne rozhodli takto zasiahnuť do života?
Tristoštyridsaťšesť lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov na Slovensku už vlani zdvihlo varovaný prst, že podobné experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa je neprípustné. „Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí,“ upozorňujú s tým, že takto politici nepripravujú deťom žiadny „nezávislý a naplnený život“, ale cestu k duševným poruchám, úzkostným
stavom a depresiám. Rodoví teoretici napriek tomu, bez obzretia sa za seba, idú ďalej. Šírenie a spoločenskú akceptáciu svojich ideí totiž nepresadzujú cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez, ako sa stále viac ukazuje, oveľa ľahší politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. A európski politici sa zase raz dali spracovať, bez toho, aby mali záujem vidieť za roh. Ten pohľad akoby si odložili na potom – budúcnosť ukáže... Pre tých, ktorí majú otvorené oči, však už neraz ukázala.
Európske média nie tak dávno priniesli príbeh Belgičanky Nancy Verhelst, ktorá pred štyrmi rokmi požiadal o zmenu pohlavia, lebo ju poznamenalo, že celé detstvo od mamy počúvala - “prečo len nie si chlapec?”. Pred dvoma rokmi už žiadala o eutanáziu z dôvodu “neznesiteľného psychického utrpenia”, lebo operácia na muža z nej podľa jej slov urobila “monštrum”. Jej príbeh je v podstate len potvrdením varovania kam metóda pokus-omyl vedie. Pritom presne tú chcú podľa odborníkov aplikovať rodoví teoretici na deťoch.
Schválená správa síce, zatiaľ, členské štáty k ničomu nezaväzuje, ukazuje však smerovanie všetkých tých za spomínanú správu nemeckej ľavičiarky Marie Noichl hlasujúcich socialistických a liberálnych politikov, medzi ktorými sú aj členovia našej vládnej strany. Presne tej, ktorá na Slovensku tak odmieta podať pomocnú ruku utečencom pred vojnou, terorizmom a prenasledovaním. Tej, ktorá pritakáva stavaniu múrov, aby nám tu nikto cudzí nenarušil naše kultúrne tradície, korene, ani budúcnosť. Súdiac podľa nielen tohto hlasovania mnohých z nich, zrejme majú vlastnú predstavu – zničíme si to sami!
