Ono to ale nie je ich vec, keď sa manželstvo a rodina vyhlasujú za zbytočné až to vedie k tomu, že sa, ako uvádzajú správy Európskej siete inštitútov starajúcich sa o rodinu, uzatvára stále menej manželstiev. A pritom počet rozvodov stúpa tak, že jedna dvojica sa rozvedie približne každých tridsať sekúnd. Väčšina, možno i našich detí, v manželstve aj preto vidí len papier, ktorý sa dá kedykoľvek roztrhať. Tak načo ho mať? Dva milióny detí v Európe sa tým pádom každoročne narodí mimo manželského zväzku.
A ich vec to nie je ani vtedy, keď sú tí, ktorí sa predsa len rozhodnú postaviť pred oltár médiami masírovaní tým, že ísť tam bez predmanželskej zmluvy je ako skočiť hlavičku do polmetrovej vody. Veď jej podpis z logiky veci, bez akejkoľvek ideológie, nie je ničím iným len prípravou na rozvod. Akoby každý pár mal predpokladať, že bude. Ale je manželstvo zmluva?
Podľa profesora sociológie na Harvardskej univerzite Pitirima Sorokina možno všetky vzťahy medzi ľuďmi, ako aj skupinami ľudí rozdeliť na tri druhy. Prvým sú vzťahy založené na vzájomnej láske, oddanosti a obetovaní sa. Druhou skupinou sú slobodné zmluvné vzťahy, ktoré strany uzatvárajú pre ich vzájomnú výhodnosť; do takýchto vzťahov vstupujú strany pre ich obojstranný prospech. Treťou skupinou sú nedobrovoľné vzťahy, nanútené jednou stranou tej druhej proti jej vôli. Chvalabohu, manželstvá už dnes nie sú uzatvárané proti vôli sobášených, takže do tejto skupiny by patriť nemali. Ak však nebudú patriť do prvej tzv. nezištnej skupiny, zostáva len druhá - kontrakt. Podstatou tohto vzťahu, ktorý nemožno nazvať inak ako obchodným, je niečo za niečo. Čašník mi prinesie jedlo a ja mu zaň zaplatím. Je to dobré pre nás oboch, ale pritom obaja sledujeme svoj vlastný záujem. Zmluvné strany sa snažia od toho druhého získať tak veľa, ako sa len dá, za tak malú protihodnotu, ako sa len dá. To je vzor manželstva? Naozaj chceme mať so svojim partnerom vzťah ako s čašníkom? Ako sa kvôli takémuto vzťahu dá plniť biblické: Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom...?
Dnešná doba s obľubou relativizuje. Slobodu si vysvetľuje ako právo mať na všetko svoj názor. Akoby na triviálnu rovnicu 2 + 2 = 4 mohlo byť viac názorov, akoby mohla mať viac výsledkov závisiacich od svetonázoru počítajúceho.
Veľkonočné sviatky sú aj o šanci pre nás nenechať Krista na krížovej ceste samého. Ozvať sa uprostred davu kričiaceho „Ukrižuj ho!" svojím „Prepusti ho!" Dnes pod jeho krížom stojíme my - čo urobíme? Iba zopakujeme scenár jeho súčasníkov alebo napíšeme vlastný?