Porovnanie so zvieratami vyznieva možno cynicky, ale paragrafy nepustia. „Život vašej korytnačky pred vami chránia zákony dôslednejšie ako život dieťaťa, ktoré ste počali v dobrovoľnom spojení, ak je mladšie ako dvanásť týždňov prenatálneho veku,“ upozorňuje ústavný právnik Radoslav Procházka, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na zákonnú ochranu napríklad psa. Ak nie je besný, nesmie byť usmrtený z iného dôvodu ako nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo veku, ak je ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením. Navyše má nárok na bezbolestné usmrtenie, čo deti –pri potratoch nie.
Kým u nás, je však bezdôvodné pripravenie nenarodeného dieťaťa o život, dovolené „len“ do dvanásteho týždňa tehotenstva, vo svete je táto hranica v niektorých krajinách posunutá až do pôrodu. No a tam sa to, bohužiaľ, nekončí. Prednedávnom sa totiž v prestížnom medicínskom periodiku Journal of Medical Ethics objavil článok dvojice talianskych vedcov, ktorí požadujú potraty aj po narodení – čiže uzákonenia možnosti zabiť novorodenca, ak to rodičia z nejakého dôvodu požadujú.
Je predsa choré, takže nemôže byť šťastné. Alebo je nechcené, a to je snáď ešte horšie. Každopádne by išlo o záťaž rodiny a spoločnosti, a tie majú právo to odmietnuť. Autori článku spochybňujú pritom aj adopciu ako riešenie. Dôvodom je možné psychologické strádanie matky, ktorá dieťa na adopciu dá. Jej záujem, ako skutočnej osoby, podľa nich totiž musí mať prednosť pred záujmom dieťaťa, ktoré podľa nich ešte osobou nie je.
Už na papieri to vyzerá hrozne, bohužiaľ na ňom to nezostalo. V inom renomovanom medicínskom časopise uverejnili totiž už v roku 2005 holandskí lekári Eduard Verhagen a Pieter Sauer z Univerzitného medicínskeho centra v Groningene článok známy ako Groningenský protokol. V ňom opisujú dvadsaťdva prípadov aktívnej eutanázie novorodencov s rázštepom chrbtice, ktoré vykonali v rokoch 1997 – 2004.
Gratulovať si, že nežijeme v Holandsku, je predčasné. Množstvo slovenských rodičov novorodencov s podobnou diagnózou si totiž od lekárov tiež vypočulo návrh, aby svoje ratolesti namiesto okamžitej život zachraňujúcej operácie nechali pokojne navždy zaspať.
Na začiatku tohto všetkého boli potraty, vzletne nazývané právom ženy na voľbu. K nemu sa len postupne pridávajú nové a nové dôvody na zabíjanie, ktoré len rozvíjajú tie presadzujúce potraty. Aj preto dvadsaťpäť poslancov Európskeho parlamentu predstavilo nedávno historicky prvú európsku občiansku iniciatívu "Nevzdávame sa: Chránime nenarodené deti". Sme povinní svetu otvárať oči!
Teraz sú menej ako myši chránené zákonom nenarodené deti, skôr či neskôr môže však prísť na rad ktokoľvek z nás – hoci len preto, že nás zrazilo auto a skončili sme na vozíku. A na ňom predsa nemôžeme byť šťastní. A ak aj budeme, možno urobíme nešťastnými svojich blízkych, ktorí sa na nás už nebudú chcieť dívať. Čo ak si aj oni raz vybojujú právo voľby? Kde to skončí? Blahoslavená Matka Tereza to už dávno povedala jasne: „Potrat je dnes najväčším ničiteľom mieru. Keď matka bude môcť zabiť svoje dieťa, čo zabráni vám zabiť mňa a mne zabiť vás...?“
