Keď po ceste do práce či z nej stretnetečloveka, je to znova o tom istom. Byť vďačný, že nám bolo umožnené sastretávať. Nie je to až také samozrejmé, i keď v návale povinnostísme si na to už akosi zvykli. Byť v kontakte s človekom nie jeobyčajná vec. Je to vzácnosť.
Je to vzácnosť, aj keď na to zabúdame. Je to neobyčajnosť,aj keď to pre nás nemá cenu. A bude to cenné, aj keby sme si mysleli opak.Môcť stretnúť sa s človekom nie je obyčajná vec. Opäť za to môže predovšetkýmvôľa, za ktorú vďačím.
Veľmi rád sa stretávam s ľuďmi. Ráddiskutujem, obhajujem svoje myšlienky, ale ešte radšej objavujem nové, o ktoré maobohatia stretnutia. Stretnutia mi pomáhajú ísť ďalej, pretože každéz nich mi pripomína, čo všetko je ukryté v každom z nás. Ako ajto, že až príliš často si to nevážime.
Ďakujem za život a vôľu, ktorá mi ho dala.Ďakujem za stretnutia a dni, na ktoré ma táto vôľa pripravila. Som vďačnýza vôľu, ktorá mi pomáha žiť.
