Čo si budeme hovoriť so slovenskou reklamou to vyzerá ako na húsenkovej dráhe. Občas vyskočí skvelé dielo, ktoré zľudovie a musím povedať pravdu, takých spotov na rôzne výrobky je asi každým rokom viac... Aj keď sa mnohí opakovane snažia nakloniť si verejnosť rôznymi frázičkami použiteľnými v bežnom živote, väčšinou to pôsobí príliš silene.
Žiaľ, tej reklamy je každým rokom viac vo všeobecnosti, takže percentuálne, je reklamná pauza stále rovnako nudná a stále využívaná hlavne na uspokojenie základných fyziologických potrieb diváka. Priemerný slovenský divák na reklamu doslova a do písmena s...ie (s prepáčením).
Niektorým kúskom „reklamných mágov" sa však nedá vyhnúť. Ide hlavne o spoty vysielané v hlavnom vysielacom čase v priemere 3x za hodinu a pri prepínaní kanálov zistíte, že vo vysielaní reklám existuje akási šifra, že vlastne tá istá reklama ide približne v tom istom čase na verejnoprávnej aj na komerčnej a neviem kde ešte.
Na úvod by stačilo. Prejdem k meritu veci. Už keď som prvýkrát videla spomínanú reklamu jedného z našich operátorov krútila som očami. A keď ju vídam stále viac a viac je mi z nej doslova nevoľno. Predstavte si, že by vaša babička (a to dotyčnú dúfam neurazím narážkou na vek) hopsala v televízii v zlatom kostýme na pofidérny hip-hopový podmaz... To je ešte všetko znesiteľné oproti tomu, keď sa stará dáma hodí na zem a snaží sa predvádzať prvky brake-danceu. Koniec, dovidenia, zhasnúť svetlá, zamyslieť sa nad sebou!!!
Ďalšia ukážka toho ako má každý svoju cenu a ako euráče zlomia aj staršie generácie, ktoré chcú možno iba zabezpečiť lepšiu budúcnosť svojim potomkom. Ale je to naozaj nutné takýmto vrcholne nevkusným spôsobom?
