Nominatív množného čísla pri vzore pekný je niečo, čo je prekvapivo stále pre mnohých vec nepochopiteľná, odsúdeniahodná a hlavne ignorovaná. Nemusím byť študovaná v odbore slovenský jazyk, aby som vedela aplikovať túto vecičku do bežného života. Ide jednoducho o pravidlo slovenského pravopisu, ktoré sa učíme na základnej škole, neviem presne, ale dovolím si tvrdiť, že na prvom stupni. Napriek tomu sa nájdu takí ignoranti, pre ktorých je nepochopiteľnou šifrou. Predstavte si, v koľkých diktátoch ste ho museli ovládať, ak ste chceli dostať dobrú známku, a teraz ste naň chtiac-nechtiac zabudli.
Len doteraz, v pár riadkoch, som toto pravidlo uplatnila aspoň trikrát. Tak si predstavte, vy, ktorí ho obchádzate ako čert svätenú vodu, koľkokrát porušíte toto úplne primitívne a základné pravidlo našej krásnej gramatiky.
Nepochybne sa teraz ježia vlasy všetkým odporcom ypsilonu. Ja mám podobné pocity, keď vidím niekde napísané nezmysly typu - ...aký ste krásny..., ...sme tam viacerý..., ...sme múdry... Och, aj keď to píšem ako príklad, mám zo seba strašný pocit. Pritom si netreba pamätať nič viac, ako to, že vždy, keď sa hovorí o niečom v množnom čísle, prvom páde a skloňuje sa to podľa vzoru pekný, tak tam proste treba dať „i". Je to možno jednoduchšie ak si predstavíte, že píšete „lekári, baníci, väzni" (tam by snáď nikto nepichol „y") a príslušnému adjektívu pridáte rovnaké písmenko, teda šikovní lekári, opití baníci, politickí väzni, atď. Alebo si pomôže slovíčkom „tí". To by snáď nikto nenapísal s ypsilonom - tý - aaaaaa, des. No a v prípade, ak vám sedí toto zámeno pred slovné spojenie, pri ktorom máte pochybnosti, určite tam bude jota. Napr.: (tí) lekárski odborári, (tí) príťažliví chlapi...
Snáď len poznámka pod čiaru, milí aktívni blogoví (alebo aj hocakí iní) diskutéri. Vyzerá to horšie ako zle, povedala by som nie veľmi dôveryhodne, keď sa hádate nespisovne.
