Celým dielom sa nesie racionalita a myšlienky, ktoré možno považovať za nadčasové. Pri prechádzaní jednotlivých kapitol nie je, s prižmúrením oka nad archaickým jazykom, cítiť rozdiel medzi dobou Sun-c' a tou našou. V prvej kapitole, nazvanej Plán, píše: „Vojna je najväčšou vecou štátu,... Preto je treba dobre ju zvážiť a preskúmať." To platí aj v živote, pokiaľ sa ocitneme v nejakom konflikte, musíme poznať jeho podstatu, a sústrediť sa na efektívne riešenie. V celej knihe Sun upozorňuje na dôležitosť plánovania a múdrosť veliteľa spomína častejšie ako jeho odvahu. „...víťazné vojsko musí najskôr vedieť, ako dosiahne víťazstvo. Až potom sa môže pustiť do bitky. Porazené vojsko sa najskôr púšťa do boja, a potom hľadá spôsob ako zvíťaziť."
Hoci by sa mohlo zdať, že Sun netúžil po inom ako po vojne, opak je pravdou. Prednosť dával diplomatickému riešeniu sporov. Vojenský konflikt bol poslednou inštanciou. Vojna je drahá, vyčerpávajúca, a keď už k nej má dôjsť musí byť rýchla. „Najväčším umením vojenstva je zaútočiť na plány nepriateľa." Víťazstvo nadobudnuté takýmto spôsobom, napríklad aj v konkurenčnom boji firiem, takmer nič nestojí a neprináša škody. Konflikt, ktorý sa dlhodobo vlečie, vyčerpá obe strany a zvíťazí tretí, doteraz nezainteresovaný protivník.
Podstatou útoku na plány sú samozrejme informácie. Komodita, ktorá dnes dosahuje stále vyššiu cenu. V tejto kapitole možno pozorovať Sun-ovu racionalitu na výroku „Včasné informácie nezískaš od duchov ani prízrakov, nevyčítaš ich z prírodných dejov, ani z pohybov hviezd... Musia pochádzať od ľudí..." Dnešnému čitateľovi sa to môže zdať samozrejme, s prihliadnutím na vešteckú tradíciu v Číne a jej vieru v nadprirodzeno, je táto myšlienka nadčasová. Dôležitú úlohu pripisuje dvojitým agentom. Takých môžeme vidieť všade okolo seba, od neprajnej susedy po žičlivú kamarátku, ktorá zisťuje informácie od kamarátov kamarátov Jeho kamarátov.
V vojne rovnako aj v biznise (nič si nenahovárajme, aj v partnerstve) je nesmierne dôležitý systém odmien a trestov. Odmeny Sun stavia nad tresty, tie spomína menej, avšak sú krvavé ak nie smrteľné. „Sľúb viac odmien, než žiada zákon... Zlákaj ich prísľubom zisku, ale nezmieňuj sa o možnom nebezpečenstve." Hold, človek je tvor materialistický.
Pri plánovaní útoku je dôležité uvedomiť si svoje možnosti, nekonať v rýchlosti. „Pokiaľ veliteľ neprekoná svoju netrpezlivosť a prikáže útok, keď sa jeho muži vrhnú k hradbám ako mravce, zabije tretinu svojich dôstojníkov a tretinu svojich vojakov, a meste predsa nezajme." Aj pri domácej hádke je všetko ľahšie, keď nehádžeme tanier hneď pichnutí do úľa, ale zhlboka dýchame, pritom počítame do desať, a potom prednesieme svoje námietky :)
K povahe veliteľa sa vyjadruje Sun vo viacerých častiach knihy, okrem múdrosti vyberám jednu vetu za všetky: „...byť pokojný a záhadný, priamy a pokorný, schopný otupiť oči a uši veliteľov aj vojska, aby nespoznali jeho plán." Taký by mal byť každý na vedúcej pozícii záhadný a budiť rešpekt, inak si nezíska náklonnosť svojich podriadených. Musí existovať citeľná hierarchia v pozícii nadriadený-podriadený: „Pokiaľ trestáš svojich mužov skôr ako sa k tebe stačili pripútať, neporiadia sa ti. Pokiaľ sa nepodriadia nebudú užitoční. Pokiaľ nepotrestáš vojakov ani po tom, čo sa k tebe pripútali, budú na nič"
V Umení vojny možno sledovať omnoho viac zaujímavých myšlienok, ktorými sa možno riadiť v denno-denných situáciách, avšak myslím, že podstatu vystihuje týchto pár bodov. Rozvážnosť a premyslenosť. Poznanie a múdrosť. Pud sebazáchovy a dôvera v seba samého. Pri ich dodržiavaní sa bude každý konflitk riešiť ľahšie.
