Vo všeobecnosti je číslo 12 považované za magické číslo. Patrí do tejto rodiny spolu s číslami 3 alebo 7. Často sa vyskytuje v literatúre, ale aj v živote v pozitívnom alebo neutrálnom chápaní. Dvanásť bolo mesiačikov, ktorí pomáhali šikanovanej dievčine v rozprávke, 12 bolo Ježišových učeníkov, 12 hodín má deň a 12 noc, 12 je lunárnych znamení, atď. Určite by sa pri dlhšom hĺbaní našli ešte ďalšie asociácie. No a po samotnej dvanástke nevyhnutne prichádza tá nešťastná trinástka. Chudera... Nikto ju nemá rád, čím si to však zaslúžila? Severská mytológia vysvetľuje jej osud svojim spôsobom. Vo Valhalle (sieň slávy padlých germánskych hrdinov, rozumej nebo) sa stretlo 12 severských bohov. Na toto stretnutie prišiel aj nezvaný hosť, zlý boh Loki (áno, taký sa objavuje aj v Marvelových komixoch), a spôsobil smrť boha radosti a potešenia. To uvrhlo na zem tmu a temnotu.
Podľa niektorých pôvod nešťastnej trinástky môžeme hľadať už na začiatku nášho letopočtu. Ako by to bolo, keby takéto javy nevysvetľovali rôzne náboženské smery. V kresťanskom výklade sa dozvedáme, že pri poslednej večeri si pochutnalo na degustačnom menu 13 ľudí, a samotný Kristus sa obetoval na kríži v piatok, teraz známy ako Veľký. Ešte predtým však Eva v piatok poslúchla hada a stiahla so sebou aj Adama. Ich syn Kain zabil svojho brata Ábela z čistej žiarlivosti taktiež pred víkendom. V piatok tiež začal Noe naplno využívať archu so všetkými pasažiermi. Neviem však celkom presne ako to môže byť možné, keďže Sväté písmo je podobizeň, nie literatúra faktu. Sama som sa o tomto dni v súvislosti so spomínanými udalosťami v Biblii nič nedočítala. Nepredpokladám, že by to bolo zlým vydaním.
Za najpravdepodobnejší pôvod rešpektu pred piatkom trinásteho považujem teóriu s templármi, jedným z najvplyvnejších kresťanských rytierskych rádov v stredoveku. Francúzsky kráľ Filip IV. im toho mohol nepochybne veľa závidieť. Múdrosť, bohatstvo a možno aj vplyv. Preto, podporovaný pápežom, začal ráno v piatok 13. októbra 1307 členov tohto rádu hromadne zatýkať a celý ich majetok prevzal pod svoju právomoc. Nasledovalo, vtedy veľmi moderné obvinenie z kacírstva, odsúdenie na trest smrti a následne aj zánik celého rádu. Takýto začiatok konca, tak obrovskej organizácie už možno považovať za viac ako čierny deň.
Tak či onak, tento rok nás čaká nie menej, ani viac piatkov 13. ako tri (január, apríl, júl). Je štatisticky dokázané, že tento deň je pre ľudí nešťastnejší ako tie ostatné. V prvom rade si treba uvedomiť, že nemožno veriť štatistike a žene. Na druhej strane si uvedomujem, že keďže na ľudí z každého rohu (ešte aj na blogu!) číhajú negatívne správy o tomto dni získajú psychicky slabší jedinci pocit, že to tak musí byť. Potom sa buď zavrú v komore na sto zámkov, alebo si sami svojim správaním a prehnanou opatrnosťou spôsobia neplechu. Pritom sa možno iba stačí každý deň v roku držať hesla festina lente.
