Kanalizácia. Pre niekoho možno bežná vec, ktorú berieme automaticky a používame ju každý deň. V iných častiach sveta to však môže byť problém. Hlavne, keď ste zhýčkaný európsky turista a váš takisto rozmaznaný európsky zadok je zvyknutý na čistú bielu keramiku s čarovným splachovacím tlačítkom. Úplne najhoršia kombinácia nastane, ak toho istého turistu trápia žalúdočné a črevné problémy.
Autobus konečne zastane po piatich hodinách jazdy kvôli vytúženej „cik pauze“. S pár drobnými bežím „na havaj“. Toaleta alá z dosák zbitá búda s niekoľkými vyčlenenými kabínkami, kde záchodový staviteľ zabudol osadiť dvere a možno mu len nezvýšili peniaze na tie dvere, naozaj neviem. V kabínkach voľačo, čo sa kedysi dávno približovalo k niečomu takému ako je záchod neurčitej hnedej farby. Kým sa dostanem na rad a milej „wécko“ tete zaplatím pár drobných, odkukávam techniku „na zjazdára“ od žien predo mnou. Takže v onej diskrétnej situácii v tom nie som sama a okrem prizerajúcej sa „wécko“ tety, na mňa dohliadajú aj ostatné ženy z nášho autobusu.
Asi nemusím prezrádzať, kam vedú moje prvé kroky po príchode na rodné Slovensko...
